Samota uprostred jesene

Autor: Gabo Németh | 27.11.2012 o 8:06 | (upravené 27.11.2012 o 12:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

 

Kávovar na stole si odpískal

svoje jazzové blues,

v hlave mám  prázdny inventár.

Čaj na stole je dávno zaliaty.

 

Samota uprostred novembra,

slnko je zhasnutý diamant na oblohe,

bolesť  nebo medzi tvojimi dlaňami.

 

Rozchody  bolia vždy,

na ostrie noža ako kat.

Už je to dávno za nami,

to o ostatné je žiť a spomínať.

 

Deň zhasol ako

Andersonova zápalka,

čo dotlieva to zhorí raz.

Vietor mesiac kolíše,

z diaľky počuť  čísi hlas.

 

To obyčajné ľudské srdce

vzlyká v predsieni,

nosím ho vo vlastnej hrudi,

a roztápam krišťáľovú slzu v kameni,

 

na atómiky vzduchu do ticha,

bolesť je srdce pre slzy.

Kríž  do hlbokej noci zavzlyká.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?