Keď báseň kotví na perách

Autor: Gabo Németh | 31.12.2012 o 7:29 | (upravené 1.1.2013 o 0:28) Karma článku: 10,88 | Prečítané:  170x

Mesiac je zapriahnutý do Veľkého voza.

Sedím za stolom, noc ešte nedozrela na ráno.

Všetko spí. Je Boží pokoj medzi hviezdami.

Ostalo iba spomínať, ostatné  je dávno za nami.

 

Noci bývajú chladné, ako keď položíš vietor do dlane.

Polnočné nebo spustí svoje rolety, v tej chvíli

každá spomienka vo mne ako slnko zapadne.

 

A ráno oči mi pretrie zrak - znova sa do okna zahľadím.

Dobyjem svoje koloseum - vlastný Rím.

Poézia sa dotkne brehov a zakotví mi na perách.

Už svitá do básne. A ráno stojí pri dverách.

 

 

 

 

 


 

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ekumenik Trump? To nevie, zato stomiliardový biznis áno (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?