Stratená existencia

Autor: Gabo Németh | 19.1.2013 o 19:19 | (upravené 19.1.2013 o 19:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

 

Prierezom bdejúceho oka,
ktoré nazvime zapadajúceho slnko,
preniká posledný lúč.
Stmieva sa. Za šera svietim si
s perom na báseň.

Za oknami sneh,
podobajúci sa
na striebristé mince.
Chladí ich vlastné bohatstvo.

Byť bohatý o múdrosť,
že kráčať na ceste bez kníh,
je cestou dostratena.

Na polici driemu knihy,
nik ich nechytí do rúk, nepohladí.
Zažltli už dávno stránky kníh,
na dve dlane jeden dych.

Iba večer so slučkou na krku,
visí ako pravý obesenec na strome
a nemo hľadí do okien.

Pusto a prázdno je všade.
Keď si hodiny vpravý čas
potykajú časom,
ktosi predsa len vojde.

Má múdrosť v očiach,
ruky, plné požičaných kníh.
Položí ich na stôl a spýta sa.
- Pane, kniha prežije? -

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?