Stratená existencia

Autor: Gabo Németh | 19.1.2013 o 19:19 | (upravené 19.1.2013 o 19:34) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  117x

 

Prierezom bdejúceho oka,
ktoré nazvime zapadajúceho slnko,
preniká posledný lúč.
Stmieva sa. Za šera svietim si
s perom na báseň.

Za oknami sneh,
podobajúci sa
na striebristé mince.
Chladí ich vlastné bohatstvo.

Byť bohatý o múdrosť,
že kráčať na ceste bez kníh,
je cestou dostratena.

Na polici driemu knihy,
nik ich nechytí do rúk, nepohladí.
Zažltli už dávno stránky kníh,
na dve dlane jeden dych.

Iba večer so slučkou na krku,
visí ako pravý obesenec na strome
a nemo hľadí do okien.

Pusto a prázdno je všade.
Keď si hodiny vpravý čas
potykajú časom,
ktosi predsa len vojde.

Má múdrosť v očiach,
ruky, plné požičaných kníh.
Položí ich na stôl a spýta sa.
- Pane, kniha prežije? -

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?