Keď myslím na sneh

Autor: Gabo Németh | 27.1.2013 o 14:29 | (upravené 28.1.2013 o 6:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

 

Otvorím ráno husľovým kľúčom,

zapriahnutý do symfónie bieleho dňa.

Vždy hrám podľa partitúry.

 

Trištvrťové ako noty sú tvoje oči,

poznám ich dávne tajomstvo,

ukryté, akoby pod starým klavírom,

na ktorom  hrám, stále hrám.

 

Vchádzaš ku mne

ako Mozartova čarovná flauta,

na tónoch - môj, tvoj - proste náš deň.

Po klávesom beží čierny kôň

a ja stále hrám.

 

 

Životná rola

 

Na lustri ešte svetlo spí

ako unavený vták.

 

Som mím,

s  tvárou masky

pre hru,

ktorú hrám.

 

Reč tela

a iné kreácie.

 

Moja sestra

pantomíma,

rozplače

každého míma.

 

Réžia známa -

v pravej chvíli.

 

Len slzy sú

perly v oku,

s bolesťou

bez nároku.

 

A každý svoju

rolu hrá.....,

 

 

Smäd

 

Ráno ustlané

na perách

ako básne

na bielom papieri.

 

Stačí sa nadýchnuť,

nenájdem nikdy

slzu v kameni,

pre oči, pre smútok,

pre tieseň.

 

Rozbité sny

na atóm,

oči, ponorené do ticha,

zapečatené úsmevom

na tajný kód.

 

Spomienky

odtajním v pohári

ako pravý agent FBI,

a dopíšem

tento posledný verš.

 

Len vlastná báseň

ma vždy prezradí,

keď smäd cinkne o pohár,

a poézia dozreje ako jesenná réva,

keď sa vleje

do žíl bežného dňa,

ktorým svoj deň iba začínam.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?