Vypnem sa zo včerajšieho dňa
ako môj starý mobil Nokia,
ľahnem si horizontálne do postele
hlavou sa zaborím do perín.
Včera som mal ťažký deň,
rozbehnutý ako maratón.
Nestihol som sa ani nadýchnuť,
zachytiť z neho čo len tón.
A noc za oknami..., keď Mozart hrá
svoju Malú nočnú hudbu,
a mesiac, ten starec spriada sudbu
a veští z gule polnoc práve.
Potom sa nesie dolu prúdom oblohy,
a v srdci mi znie to staré, pravdivé,
čo bolí to raz prebolí.
Až keď keď noc si potyká s hviezdami,
zavriem oči a spím.
A ráno vylížem sa z vlastných rán.
Sú slzy, z ktorých prší soľ,
kotvia na perách ako stará loď,
ktorá objavila Ameriku - tú neskutočnú zem.
Bolesť sú slzy pre plač a tiché rekviem.
A ráno je motýľ Admirál,
za oknami sa zrána vygooglil.
Ostali mi prázdne dlane,
v ktorých som včerajší deň z olova,
vtesnal do básne, do slova.