reklama

Osudné stretnutie / ešte raz prepracovaná poviedka na tento deň /

Každú chvíľu má prísť. Je nedočkavý, vlastná koža mu je v tejto horúčave akosi tesná. Lúče mu pražia tvár, až sa z neho leje pot. Takéto horúčavy neznáša. Je neskutočne horúco, pomyslí. Sú okamihy, čítané ako z veľkej knihy, ktoré jednoducho nevymyslíš. Je to sám život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Vibrujú v ňom zvláštne pocity, sám sa v nich nevyzná. Stojí a čaká, v ruke drží ružu, túto chvíľu si predstavoval tisíckrát, stokrát si ju premietal. Aká vlastne bude? Otázka visí ako slnko na oblohe, dlane sa mu potia, čo cíti v danej chvíli sa dá ťažko vypovedať. Tridsaťpäťka na krku a odrazu nečakane hľadíte vlastnému osudu do tváre. Tak veľa môže zrelý muž stratiť, ale i získať.

-Naozaj aká bude? - Pozrie sa na hodinky, je čosi pred pol desiatou. Je horúce ráno, dusný, sparný deň, taký ešte nezažil. Rozopne si golier na košeli, neznáša tieto horúčavy. Jeseň je jeho obdobím, ktoré má rád. Miluje jesenný dážď, Fellini filmy a prežitý, čistý ľudský cit menom láska. Rozmýšľa, že by také čosi bolo iba vo filmoch na každý deň pred obrazovkou? Konečne. Vlak prichádza. Dvere sa otvoria, zbadá ju. Pozná ju podľa fotky, ktorú mu v liste poslala. Tri mesiace dopisovania, o tisíc korunovom kredite na mobile ani nehovoriac, konečne sa stretnú. V listoch sa zdala tak krehká, zraniteľná, presne ako on. V láske nemal nikdy šťastie, v tomto smere bol večný smoliar. Jeho starý otec mu často vravieval. - Ako si ustelieš, synak, tak budeš spať. - A mal pravdu. Šťastie závisi od človeka, ako správne ho uchopí do rúk, v tom si bol istý a skalopevne presvedčený, akože je chlap so srdcom na správnom mieste .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vystúpi z vlaku. Usmeje sa, má pekný úsmev, akoby sa usmievali i jej oči. Je neskutočne krásna. Toľkokrát si predstavoval túto chvíľu, teraz je konečne tu. Hľadí sympatickej mladej dievčine do tváre, má pocit, akoby sa mu sama prihovárala. Vošla som ti do cesty, aby si bol šťastný. Srdce mu bije ako zvony, sám nevie, ako z neho to napätie odrazu opadne, z ničoho nič. Slová sa z neho len tak sypú. Je rád, neskutočne šťastný. - Som, Sabina. - predstaví sa kráska.Z jej pier vychádza nežnosť, akási ženskosť, samá o sebe, o ktorej toľko sníval.- Peter, - povie a silno ju objíme. Do tohto objatia dáva veľa, všetko. - Objím ma ešte raz . - povie Sabina.Tak predsa..., pomyslí si a neprestáva na ňu hľadieť ako do zrkadla. Veď vracať sa celých deväť rokov do prázdneho jedno- izbového bytu, kde ho vítajú holé steny, televízor, rádio, je viac než deprimujúce.Silno ju objíme ešte raz , skloní mu hlavu na jeho plece.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je rozhodnuté. Štastie prišlo vpravý čas.

Keď kráčajú hore po schodoch, otvorí dvere do svojho bytu, akoby doň vpustili obaja slnko, ktoré navždy pochovalo jeho vlastnú minulosť, tak vzdialenú a predsa tak blízku. Chvíle strávené v nemocnici, tie neskutočne dlhé dni, keď mu lekári nedávali najlepšie prognózy na zlepšenie zdravotného stavu. Akoby to bolo dnes, keď mu po jednom rozhovore v noci, keď nedokázal zaspať, primár povedal.

- Máte vysokointelektuálnu chorobu. Môžete byť na seba hrdý, že Boh vás ňou obdaril. -

Túto vetu si zapamätal na celý život. Pochopil ju až neskôr po rokoch. Vtedy si myslel, že primára pretrhne a jednu mu vrazí. Neskôr, keď zistil, že Škvorecký je primár, človek, ktorý každému pacientovi chce iba dobre, tak upustil od svojho pästiarskeho súboja. Aj tak by skončil v remeňoch priviazaný k posteli, a to by bolo preňho ďalšie poníženie.- Pán primár, ale úprimne povedzte, aké sú moje vízie do budúcna,čo sa týka mojej choroby ? - Primár sa hlboko zamyslel, zložil z očí čierne okuliare a vážne povedal. - Študujúc vašu diagnóza, aj s poznatkom, čo za detstvo ste mali, prichádzam, jednoznačne k záveru. Potrebujete lásku, veľa lásky. Viem, je to pre vás ťažké, ak máte otca alkoholika a túžite po obyčajnom pohladení. Pritom dostávate pri jeho alkoholických exesoch iba bitku. Znie to ako z rozprávky od Pavla Dobšinského, ale vás zachráni jedine láska, buď otcovská, alebo čistá, partnerská láska. -

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peter sa zamyslel.

- Vďaka vám za úprimnosť, pán primár. -- Viete, schizofrénia nie je chrípka. - dodal primár.

Otvorí dvere a naznačí, aby vošla. Nesmelo sa rozhliada. Vidí jej na očiach, že sa jej byt páči. Peter pustí nesmrteľný sľaďák od skupiny Scorpions. Byt zaplavuje príjemná melódia. Všimne si, Peter je iný ako ostatní muži. Začína rozprávať o výtvarnom umení, o farbách o technike maľovania, až nakoniec prezradí, že sám maľuje. Potom jej ukáže svoje obrazy, napriek všetkej tej bolesti, čo Peter prežíva, sú naozaj ojedinelé, hýria farbami, doslova na plátne ožívajú.Jeho život je jeden veľký obraz bez rámu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prisadne si k nej bližšie, silno ju objíme a spýta sa.

- Túžiš, potom, po čom ja ? - S neodolateľným šarmom, akým môže prikývnuť žena, noblesne prikývne. Rozumie jej reči, pozrie sa jej do očí, čímsi ho priťahuje, ani sám nevedel čím, ale je ako magnet. Zablúdi pod jej tričko a túžobne zavzlyká. V to poludnie sa milujú po prvýkrát, ale ako o život, do milovania vložia všetko: nehu, vášeň, dotyky, ktoré ich tak zblížili. Je to film? Alebo skutočne realita vystrihnutá, akoby zo života, Peter je najšťastnejším človekom na zemi, šťastný a opojený láskou ako droga, ktorú mu Sabina v to osudné poludnie mohla dať. Keď im srdcia vytriezvejú a on ju v Evinom ruchu objíma, bozkajúc po tvári, tíško povie.- Som šťastná a chcem v dobrom i zlom stáť po tvojom boku! Raz chcem mať s tebou dieťa, len stebou, Peter. -

- Milujem ťa, Sabina! - zovrie mu hrdlo najviac sa v danom okamihu nezmôže. Ani to nie je treba, tieto Sabiniine slová nepotrebujú komentár. V tej chvili pochopí, našiel to, čo tak dávno hľadal. Spomenie si na primára Škvoreckého a jeho slová.

- Vás vylieči iba láska. - Pozrie sa na Sabinu, odkryje jej prsia, sú tak nádherné, sú naozajstným skvostom, lahodné pre jeho oko. - Buď tak odhalená, si neskutočne krásna. - dodá. Vstane a zo stola zoberie maliarskú dosku, v ktorej má vždy pripravený výkres, pripraví si ceruzku a namaľuje ju. Pózuje mu ako pravá modelka, také, čosi Sabina ešte nezažila, ale je nesmierne rada, stala sa modelom pre muža, ktorý ju miluje úprimne srdcom , naplno a čisto, bez falše a pretvárky, takú aká je. Obdivuje ho , žasne nad ním. Petrova ruka s ceruzkou sa kĺže po výkrese, je to ruka profesionála, slovom Peter je profík, je naozajstný umelec. Keď je obraz hotový , podá jej ho do ruky. Sabina mu pohladí dlane, cíti ich drsnosť, zároveň, akúsi bezpečnosť a istotu, ktorú pri Petrovi pocíťuje po prvýkrát. Dotkne sa jeho dlane a slová, ktoré jej adresuje, sú hotovým balzamom na jeho dušu. - V tom obraze sú naše sny, ktoré nikdy nespálime. - vyjde z Petrových úst.

- Nikdy! nikdy! Lebo ťa mám neskutočne rád, Sabina moja. - Pochopila, našla to ho pravého muža. A on môže konečne povedať, miluje a je milovaný. Ktosi ho potrebuje a stojí o neho ako o partnera, ako o muža. Mysľou mu preblesknú slová. - Vás zachráni jedine láska, čistá a úprimná láska. - Je tak šťastný. Pritom stačilo tak málo. Dúfať a veriť na zázrak.

Gabo Németh

Gabo Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  1 227
  •  | 
  • Páči sa:  0x

profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenádenná čítanosťdenná čítannosť

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu