reklama

Vianočné zmierenie / prepracovaná poviedka /

Stál pred Tescom a čakal. Každú chvíľu mala prísť. Mesto sa ponorilo do vianočnej pohody, akoby i on sám v tejto chvíli, cítil vyrovnanosť a blízkosť k človeku. Bolo čosi po pol tretej, už mala prísť, mala tu byť už dávno, keď mu zazvonil mobil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

- Prídem o trištvrte na tri . Viem meškám, ale Tánička sa prebudila nedávno. -

- V pohode. - odpovedal jej.

Vedel aj tak, že sa jej príchod natiahne, keď povie trištvrte, je z toho celá večnosť. Vytiahol z vrecka červené malborky a zapálil si. Mal by prestať, viedol so sebou monológ. je to už tvoja dvanásta cigareta, uvedomil si svoj neduh, vyfúkol z cigarety dym, ten sa nad ním vznášal ako tichá spomienka.

Ktosi na neho zavolal. - Fero - Otočil sa a vtedy ho zbadal, nečakal, že ho stretne po rokoch a práve teraz. Odvtedy čo sa pohádali po matkinej smrti ohľadom rodinného domu, aj zabudol, že má brata.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vlastnú krv však v sebe nikdy nezaprieš. Čo si Martin nárokoval na rodinný dom, on ustúpil, odsťahoval sa do Bratislavy a začal nový život. Našiel si prácu, ženu, dostal krásny, trojizbový byt. Električka prešla cez trať a on stál a hľadel na brata. Martin podišiel k nemu, podal mu ruku. Potom všetkom nečakal, že mu brat skočí do náručia, predsa len bol rád, že ho vidí po rokoch. Pozrel sa mu do očí, cítil v nich náznak zmierenia, Ferov pohľad už nebol taký ostrý, tak neprítomný. Martin dúfal, že sa pohnú ľady.

- Šťastné a veselé, brat môj. -

- Šťastné a veselé aj tebe Martin. - Prehodil pár slov, ale kdesi v srdci predsa len, bolo cítiť ešte priepasť. Okolo tretej, ako sa Fero nazdával prišla jeho žena s dcérou, keď uvidela tých dvoch zmrazilo ju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ahoj Martin - pozdravila sa Klára so švagrom. Vedela, vycítila, že to viazne medzi nimi.

- Neprídeš k nám, Martin? - Predsa len sú sviatky. - Fero stál celý zarazený, prekvapený ženinou ponukou, nakoniec sa usmial.

- Samozrejme prídi Martin. -

- Podaj mi tašku. - povedal bratovi. Ponúkol sa a všetci spoločne vykročili na Bajkalskú trinásť, kde Fero s rodinou býval. Doma sediac pri stole sa vybrala domáca čerešňovica, Klára si dala kávu a s úžasom hľadela ako sa bratia pomaly zbližujú. Blížili sa Vianoce, predsa to je akési znamenie, že sa títo dvaja stretli. Odpila si z kávy, bolo čosi po siedmej večer a ona sa už chystala dať malú Táničku spať. Keď bratia osameli Martin sa pozrel na hodinky.- Bolo mi s Vami Fero dobre, ale už musím ísť. -

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ostaň, Martin, vlak domov ide i zajtra. Doobeda pôjdeme na mamin hrob. -

Martinovi odrazu bolo do plaču, i Ferovi sa oči zaleskli, iba prehltol bolesť a poprosil.

- Ostaň, Martin, prosím ťa! - Klára vošla do obývačky, z pohľadov Fera a Martina vyčítala, že našli k sebe konečne cestu, veď rodinných búrok už bolo hádam dosť, pomyslela si. Fero vybral na stôl cigarety a ponúkol ich bratovi.- Poď, zapálime si na balkóne -

Klára zatiaľ šla zohriať večeru.

Tma pretínala sídlisko pod oknami, ktoré si začalo v tej chvíli tykať s tmou. Obaja stáli na balkóne, Martin si potiahol z cigarety ako prvý a dodal. - Najkrajšie na všetkom Fero je, že tam hore má každý svoju hviezdu. I ja ju tam, čo chvíľa budem mať. Mám rakovinu ako mama -

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fero v okamžiku zhasol cigaretu. Bože! Ako je ten svet nespravodlivý. Obidvaja premárnili roky a teraz stráca i svojho jediného brata. - Smrť je ostrý kapitán - dodal, vedel, že bratova hviezda mu bude pripomínať detstvo, roky, na ktoré nikdy nezabudne.

- Žiaľ, smrť kotví v každom prístave a hviezdy sú na to, aby pripomínali život na zemi - doplnil Martin.

Dlho hľadeli na seba bez slov, tomu to dialektu rozumeli iba oni a hviezdy za oknami, ktoré sa odrazu vynorili na oblohe a blížili k svojmu prístavu. Vošli do izby. Fero zavrel dvere, otočil sa k bratovi, objal ho a povedal. - Fero, brat môj. -

- Áno, brat, tvoj brat. Konečne...... - Fero nedopovedal. Ani nemusel toto oslovenie povedalo všetko, úplne všetko. Zblížil sa s bratom a o tomu išlo, nájsť k bratovi cestu , zložiť konečne hnev k zemi a vykročiť s čistým svedomím , novou cestou k Vianociam, k sviatkom, ktoré mu navždy ostatnú v pamäti. Za oknami práve začalo snežiť, vonku sa schladilo, ale vo Ferovom srdci bolo hrejivo, teplo pre všetkých, pre brata, pre tých, ktorých mal a vždy bude mať rád. Bol rád, že konečne sa s bratom zmieril.

Gabo Németh

Gabo Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  1 227
  •  | 
  • Páči sa:  0x

profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenádenná čítanosťdenná čítannosť

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu