Zasnená
V nekonečnom zhone kupujem ti snežienky
vyspaté so snehom .
Zarežem sa do vône a do bytu donesiem ti jar.
Vždy to tak býva,
keď myslím na sneh túliaci sa k tvojim perám,
keď myslím na sivý popol bielych holubov,
keď myslím na kvety,
v ktorých hniezdi zima vo svadobným závoji.
Deň tak biely ako neha, ktorú dávam ti.
Doniesol som ti jar do bytu, zakvitla v našom objatí.
Ráno s tebou na špičkách
Otvorím ráno husľovým kľúčom,
zapriahnutý do symfónie daždivého rána.
Vždy hrám podľa partitúry.
Trištvrťove sú tvoje oči ešte,
tak drobnulinké naoko
pritiahnuté k spánku.
Poznám ich všetky malé,
veľké tajomstvá,
skryté pod starým klavírom.
Vchádzaš ku mne ku klavíru
ako čaro Mozartovej symfónie,
tak krásne polonahá,
voňajúca po sviežom vánku,
až má z toho moje srdce strach.
Po klávesoch beží čierny kôň.
Ja tebe stále hrám.
Životná rola
Na lustri svetlo hniezdi
ako unavený vták.
Som mím s tvárou masky
pre hru, ktorú hrám.
Reč tela a iné kreácie.
Moja sestra pantoníma
rozplače každého míma.
Réžia známa v pravej chvíli,
keď sa ostrý vietor k stromom schýli.
A slzy, tie perly v oku,
s večnou bolesťou bez nároku.
A každý svoju rolu ďalej hrá.
Vášnivá
V korunách stromov
zasadá havraní erosnem.
Svet pozná toľko vtákov,
až máš strach,
že ti raz odletím.
Mladosť je vášeň
v našej spálni.
Noc klíčí zo semien,
až dážď za oknami strieka.
Biela mliečna rieka.
Mladosť je vášeň
v našej spálni.
Noc klíči zo semien,
len telo nerozpáľ mi!
Bolestivé ráno existuje
ako večný smäd po tebe
A rána ustlané na perách.
Básne na bielom papieri.
Stačí sa nadýchnuť,
nenájdem viac slzu v kameni.
Rozbité sú sny na atóm,
je to určite v tom,
že moje oči sú ponorené do ticha,
zapečatené tvojim úsmevom na tajný kód.
Spomienky tie neodtajním v pohári.
Dopíšem posledný verš,
v tej chvíli zosmutnejú všetky záhrady,
a vlastný smäd moju bolesť navždy prezradí.