Ako prst v tráve,
keď práve,
jar rozbíja svoje smaragdy ,
sú túžby rozbité na diamant.
A ten zvláštny pocit na srdci,
že ťa mám teba - jedine.
Tvoje slová plné vyznaní, tak hrejivé,
sú mojím balzamom na rany.
A poézia? Ten večný anjel na krídlach...,
V tichu sa rodí spomienka.
Tvoj úsmev ponorený do ticha....,
Ubolené srdce ako semafor zabliká.
Ráno zakotví loďou v prístave.
So šálkou kávy myslím na teba,
a ostávam verný pri káve.
Dar, že ťa mám
Tie rána s vôňou ruží na stole,
ktoré si odo mňa dostala.
Lupene zakvitnuté do krvi,
vlastný osud vypitý na dno pohára.
Plameň v hrudi ako svieca dohára.
Sú ranné chvíle / s tebou bez teba /,
na dve dlane, jeden dych -
moje oči, prilepené na tvojich.
Prebúdza sa nebo vyzlečené
z maliarovej palety. Láska sme ja a ty :
Láska je naša jar a prvé konvalinky,
s vôňou pre naše šťastie ako stvorené
do tvojich dlaní na každý deň.
A ja stále hrám
Je ráno podľa
Beethovenovej partitúry.
Otvorím deň
s husľovým kľúčom na srdci,
s rukami na klávesom
hrám podľa partitúry.
Trojštvrťové sú tvoje oči,
poznám ich večné tajomstvo,
ukryté v krídle starého klavíra.
Vchádzaš do mojich snov.
ku mne nahá po špičkách.
Po klávesoch beží čierny kôň.
A ja stále hrám.
Životná rola
Na lustri svetlo hniezdi
ako opustený vták
s tvárou masky pre hru,
ktorú hrám.
Reč tela a iné kreácie.
Moja sestra pantoníma,
rozplače každého míma.
Réžia známa v každej chvíli.
Slzy stekajú po tvári ako hrach.
Nikdy sa nevzdám,
i keď strach má veľké oči,
na svet priamo hľadím
zo srdca úprimne,
a nestrácam nádej žiť.
Každý svoju rolu
hrá do posledného aplauzu,
do poslednej rozlúčky,
s tiskom kľúčky na dverách.
Nebo sa roztvorí
ako Kristova dlaň.
Znie božský Bach,
s láskou plnej
melodie na perách.
Noc s tebou
Sú okamihy
ako z múdrej knihy.
Život, ten veľký bestseller.
Sú nepretržité chvíle,
keď kupuješ vlastné sny
v Bille so zľavou.
Minúty pretekajú
medzi dlaňami ako rieka.
Návraty bez rozlúčok?
Tie sú už dávno za nami.
Zvláštna to chvíľa.
Srdce hruď rozopína,
až sa chvejem
ako struny na husliach.
Ostáva posledný ťah
na šachovnici.
Padne i posledná veža.
Dnešná noc
je naša a svieža.
Si moja navždy.
Kvapky dažďa sú večné perly
s bohatstvom milovať,
keď nahá voniaš v daždi,
až mám strach.
Náš Pastier
Ktosi bdie v košiari nad nami,
na oblohe vyšli mračné stáda.
Je iba jediná pravda. Jeden kríž.
Tma sklonená k súmraku
vyzlieka sa z túžob pre teba.
Rozvášnená rieka má z toho
ubolené ramená.
Je jeden kríž. Jediná pravda Pastiera.
Strážené stádo ovečiek v košiari.
Modrý orgován zaspali v chotári.
Náš Pastier stále bdie.
Jar podľa Vivaldiho
Tráva nahodí svoj zelený kabriolet.
Zem rozfúkne
všetky spomienky na zimu,
rozpíše sa bez rýmu,
napovie všetkým, ako sa rodí jar.
Snežienky ukážu svoje biele hlávky.
Stojím triezvo nad vodou,
akoby som vstúpil do rozprávky.
Prišla jar.
Slncový kôň na krídlach,
cvála k rieke, k jej stromom
rozkvitnutých pri brehoch -
Och, aká to krása odrazu.
Svet zakvitnutých prvých pukov -
zdá sa mi, že zmäkne i najtvrdší kov,
a srdce mi znežnie na chvíľu.