Kvety sú biele
ako na rukách sneh.
Ruža sa na skale
v zajatí slnka papradí.
Každá loď
potrebuje vlastný breh
a večný raj
vždy nové záhrady.
Každá zem
má vyprahlé pery má,
prelomí bolesť zasiatu zjari.
Z každého svetla
raz zrodí sa tma.
A nebo sa ako Amor zatvári.
Stratilo hviezdy
jasné ako tvoja reč.
Brehy sú večné ako v nebi raj.
Zakvitli spomienky -
odišla si preč.
Povädli lupene ruží,
po ktorých túžil máj.
A ostalo ticho
uprostred ozveny.
Stisk kľučky
s večným zbohom
na perách.
Kto však našu lásku
preverí?
Necháš stáť
bolesť pri dverách.
Letné lásky
sú kratšie ako cigareta.
Posledné mávnutie -
slzy po slze z tváre vanie.
Sú biele kvety
ako sneh na rukách.
A púhe zdanie,
že ktosi ťa mal trochu rád.