reklama

Domov na rukách

Za oknom sa uhniezdi  upršaný deň, kvapka prenásleduje kvapku a dážď ďalej rozpráva svoj neskutočný príbeh. Jeseň je utkaná z pavúčej siete, babie leto dávno skončilo v azyle a začína ponovembrový nečas plný dažďa v priamom  prenose.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Vraciam sa. Koľajnice v diaľke sú priamky, ktoré osud raz pretnú v pevný bod. Je poludnie, tesne pred štvrtou, vlak sa pohne, konečne vychádza z Bratislavy. Hľadím cez okno a premýšľam. Ako to povedal maestro básnik Miroslav Válek. - Domov sú ruky na, ktorých smieš plakať. - Je to pravda, ktorá má chytá za srdce a celého ma rozochvieva. Myslím na domov, na rodičov, na návrat k svojím blízkym, ktorí sú pre mňa dôležitejší ako soľ.

V rýchliku sedím sám.

Vlak je rozbehnutý, cez kupé okna vnímam, ako prší, akoby sa nebo utrhlo z kríža. November je zrelý na lejak, a naozaj, odrazu sa spustí dážď ako hrom. Leje, sústavne. Prší. Presadnem si, aby na mňa cez okno nedoliehali kvapky, keď do kupé vstupuje postaršia žena s mladíkom, je to pravdepodobne jej syn. Sadnú si, hneď vidieť, že medzi nimi nevládne súhra. Spomeniem si na svojho otca, na detstvo vôbec, až ma chytá triaška a mrazí ma. Moje myšlienky odrazu pretne žena pri mladíkovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- A to si myslíš, že keď sa budeš takto správať, že v našich očiach budeš dobrý syn? - povie matka synovi.

Potvrdené. Je to vzťah matka verzus syn a nevydarený, dosť komplikovaný. Opäť sa zamyslím a myslím na otca. Chlapec vstane, zahľadí sa na matku a dodá drsne, povie čosi, čo vo mne zarezonuje, ako bič nad hlavou.

- Neser ma mami! - otočí sa k matke a odchádza. Pravdepodobne za kamarátmi. Mladík môže mať tak sedemnásť, je ešte nepripravený na život a mladý na životné prehry. Dvere sa zavrú, nastáva nepríjemné ticho a matka sa za správanie svojho syna hanbí. Celá situácia je jej veľmi nepríjemná. Sama nevie čo má povedať. V Trnave nastúpi postarší pár. Za niekoľko chvíľ z rozhovoru obidvoch zisťujem, že stará pani je príliš ukecaná, svojmu mužovi nedovolí, ani, čo len prehovoriť, ne to ešte sa nadýchnuť sa. Zreteľne vidno pán je pod papučou, prikyvuje a snaží sa žene vo všetkom vyhovieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Túto scénu si vôbec nevšímam a staviam sa k nej ľahostajne a tvárim sa inkognito. Neprestávam myslieť na otca. Vchádzame do tunela, spomienka na otca neprestajne vo mne ožíva, až keď vychádzame z tunela, predstavujem si pred sebou rodinný obraz : Otec sa vracia z krčmy, cítim v žalúdku zvláštne chvenie, mám strach, že začne cirkus, ktorý je u nás každodennosťou, keď je otec spitý pod obraz Boží. Čas ubieha pomaly, ale ja sa už vidím doma.

Keď vystupujem z vlaku, musím tento okamih predýchať, domov je predsa len domov. Tento pocit na srdci sa nedá zaplatiť žiadnými peniazmi. Áno som doma, kráčam nočnou ulicou, cestovnú tašku preložím do pravej ruky, je ťažká, no mne sa kráča šťastne a uvoľnene, idem domov k rodičom.Vystupujem hore po schodoch, mama ma už čaká, vrhne sa mi do náručia, sme obaja nesmierne radi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Erik môj, konečne si doma. Ako škola, ako sa darí? - opýta sa ma mama. Prekročím prah domu, zložím sa a vchádzam do kuchyne. Sadnem si za stôl, som nesmierne hladný. Mama mi už vykladá jedlo. Jem, akoby by som nejedol celý týždeň. Jedlo do seba ládujem ako buldozer.

- No a na internáte ako, darí sa? -

Jem a popritom odpovedám na maminu otázku.

- V poriadku, v pohode. - odpoviem a za chvíľu je tanier predo mnou prázdny. Som unavený, cesta ma akosi unavila, nechce sa mi veľa rozprávať. Iba sa spýtam.

- Otec je kde? -

- Spí, navaril, pozrel futbal, Ligu majstrov a zaspal ako drevo. -

- Nech spí . - doložím. - Je uťahaný. - Odsuniem tanier, som nasýtený. Keď je žalúdok plný u mňa je všetko v poriadku, avšak tá únava z cesty sa vo mne nedá zaprieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Mami som zničený, zajtra sa porozprávame viac. Idem spať. -

Zaľahnem do postele a spím ako zabitý.

/ na druhý deň /

Ráno je neskutočne krásne. Slnečné lúče ma šteklia, až sa mi na tvári vylúdi úsmev. Som šťastný a rád. Som doma. Vstávam okolo deviatej, vojdem do kuchyne, vyberiem si dva krajce chleba, natriem si ich so syrom a spravím si čaj. Doma nikto nie je. Je piatok, mama je v práci a otec, ako obvykle...., v krčme....., Mrzí ma to, veď domov prišiel jeho syn a on sedí v krčme. Čo mám robiť ? Chytím do ruky pero a píšem, musím sa vypísať z bolesti, ktorú cítim. Je vo mne toľko trpkosti, môj vlastný osud ma trápi, spytujem sa seba samého.

Načo som prišiel domov? Načo ?

Okolo jedenástej prichádza otec domov, spitý ako čík. Hneď vo dverách mu položím otázku.

- Prečo, otec, prečo?

- Musel som osláviť príchod syna. - Otcovi sa táto otázka nepáči, pozrie sa na mňa vražedným pohľadom, zaškrípe zubami, už viem, čo bude nasledovať.

- A mater máš kde, že tak vyskakuješ? Navarila nám? -

- Je v práci. - odpoviem stroho.

- A čo robíš ty? Spíjaš sa ako zarúbaná sekera. Ochlasta jeden! - povolia mi nervy skríknem na neho. V tom mi otec jednu vrazí.

- To si nemal, otec. - a vbehnem do svojej detskej izby.

Pozriem sa do zrkadla opuchol som, pravdepodobne budem mať modrinu pod okom, to sa mi už zalieva krvou. Celé vnútro mi rozpaľuje, som nešťastný. Prečo, otec, prečo? Sadnem si na gauč, a zoberiem si do ruky zbierku básní Miroslava Válka a čítam. Poézia ma upokojuje, najmä válkovská poézia, je tak čistá, pravdivá, má v sebe silu, ktorú teraz veľmi potrebujem. Čítam.

- Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. -

V tej chvíli sa sa zhlboka nadýchnem a rozplačem sa.

Gabo Németh

Gabo Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  1 227
  •  | 
  • Páči sa:  0x

profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenádenná čítanosťdenná čítannosť

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu