Ráno pod palmami,
na ktorých sa slnko vyzlieka z lúčov,
žije abstraktným obrazom
s farbami leta bez víza,
až dialektizujem všetky myšlienky
na diaľku. Skracujem vzdialenosť medzi
zemou a galaxiou, kričím hlasom
v srdci ako zvon na všetkých.
- A predsa sa točí! -
Vzdialená Zem presýtená tmou
relaxuje, albatrosový vták s krídlami
rozloženými nad nebom,
je večným odkazom pre túžbu lietať.
Stewartka s nohami štíhlymi
ako sen nad morom, nesie na tácke
vodku, ktorá tuhne v žilách ako mráz.
Mám strach, že raz sa k tebe priblížim,
a bude cover verzia hriechu,
s napísaným scenárom ako z Felliniho filmu,
až pochopíš, že každý prelet cez hranice
vlastného srdca chutí ako zakázané ovocie,
ako naše ráno so s zľavou
pre tvoje pery na každý deň.