V nedeľu pri stole hniezdime ako vtáci,
z hviezd na oblohe prší biela soľ.
Sneží nám ako mŕtvym po krearmácii.
Naše túžby zhasli na plameň, na popol.
Zvony sa za súmraku spovedajú nebu,
je mrazivý tichý povečer ako had.
Spomienka potrebná, omrvinky túlia sa k chlebu.
Všetko je cool, až na to, že je čas spomínať.
Pri stole nám opäť, znova ktosi chýba ,
tie koledy starej mamy, i ona sama pri stole.
Pastier z modrej diali svoju bolesť skrýva,
až horí betlehemska poézia na slame.
Sú sviatky bez starej mamy, už nepočuť jej hlas,
iba mama vie, prečo plameň slabúčko, slabo dohára,
otec rozkrojil jablko a vyriekol prianie ešte raz......,
Mrazivé ruže na oknách - bolestivú atmosféru dotvára.
Raz mať pri stole našu dobrú starú mamu,
počuť jej prenikavý krásny spev, vianočné koledy.
Ovečky na nebi majú vystlanú slamu,
Sú Vianoce bez starej mamy, ako teraz, ako vtedy......,