Vianočny sonet

Autor: Gabo Németh | 12.12.2013 o 7:46 | (upravené 17.12.2013 o 5:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  127x

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zakvitlo  svetlo zrána na priľahlé svety,

to posolstvo Krista  z Betlehema.

Tvoj úsmev ako vločka za oknami svieti,

a vietor v ranných uličkách sa poneviera.

 

Čosi v nás  ožíva,  nazvime to správne  po mene,

vrie to v nás ako  navždy vyprahlá studňa.

Znežneli z toho pri kríži i kamene,

ktoré sa do štedrovečerného rána budia.

 

A v každom kameni  je láskyplný dotyk  Krista,

sme  bližšie  k cieľu a vždy Kristom živí,

je mnoho radosti súzvuku a cesta viac viac než istá,

byť na chvíľu k seba iná, byť k sebe neustále iný.

 

Ako živá voda z priezračného - čistého prameňa,

ten slzami nášho zamyslenia sadá na pery.

Deň sa na uzimené decembrové vločky premieňa,

a rodí  bielu rozprávku. Kto nám  to však všetko uverí?

 

Na  slame spí večné, blízke všetkým  betlehemské dieťa,

ktoré ukáže  nám nevyspytateľné cesty Božie,

ten smer, s čarom Vianoc, s modlitbou v srdci nájde ťa,

v tej chvíli sa  každý zmení, každý trocha zbožnie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?