K životu nestačia elementárne myšlienky,
potrebuješ sa vyzliecť z vlastnej viny,
vyspovedať sa krížu
a uveriť Mužovi na ňom.
Jediné, čo je nutné, je pochopiť,
že každá bolesť vychádza z kríža,
každá spoveď je je spoveďou tvojho Boha,
byť lepší ako chlieb na nedeľnom stole,
ktorého krajec krája práve matka,
hľadiaca do tvojho vlastného svedomia
ako do zrkadla. Sme vinní – i bez vinny,
ktorým hriech chutí ako smrť nad ránom ,
keď sa pred tebou rozsype tvoj svet,
a ty túžiš sa rozdať do poslednej omrvinky,
byť bližší k vlastnej košeli
ako k vlastnému kabátu.
Nezostane ti nič iné, ako ísť
oproti vetru a vlastným spomienkam,
oprieť sa o vlastný kríž, o nebo,
ktoré sa chveje ako struny na husliach
a uveriť, že je ti odpustené navždy,
a teraz, pre tento okamih.