Mesiac hrá silnému vetru do karát, rozsvieti z ničoho nič oblohu na iskru, mrakmi prejde záblesk blesku, tú predzvesť búrky, ktorá sa ženie týmto okolím dosť často. Silný vietor rozvíri lístie a jeseň sa v túlavých topánkach pod oknami blíži ako nevítaný hosť. Novembrová prítomnosť a chlad pod nechtami sú svedkami búrky, v tak sychravý čas. Hviezdy sa vpíjajú do oblohy ako vyrajcované šlapky z neďalekého bordelu U Krásnej Laily, ktorý Zorba Gaster vlastní, Zorba je príliš opatrná šelma na to, aby sa to dozvedelo široké okolie, je zviera, mafián veľkého kalibru. Keď sa presťahoval na ulici Avenue street 23, nikto z podnájomníkov to nečakal, priznám sa ani ja.
Zatiahnem záves a pozriem sa na hodinky, je presne dvanásť. Stojím za závesom a hľadím mrazivej noci do tváre, som presvedčený, akože sa volám Zino, za pár minút sa dvere na chodbe otvoria a on vkročí do svojho bytu. Všetci vieme kto je Zorba Gaster, najviac ja. Karty sú rozdané, osud sa točí ako ruská ruleta, vzal nám veľa, ale i veľa dal. Je devätnástého novembra tisícdeväťsto devädesiat sedem.
Noc, ktorá si veľa pamätá.
- Kurvy, točte sa, kým som tu. Za kúsok nehy je môj hrad, váš dom. - vykríkne Gaster uprostred baru, z pravého vrecka vyberie peňaženku a hodí doláre do vzduchu. Bankovky letia nad jeho hlavou, v miestnosti nóbl podniku sa nesie kráľova nadnesená radosť. Bar u U Krásnej Laily oslavuje. Gaster si vždy dôvod na oslavu nájde, raz je to kvôli dobrému biznisu s drogami, inokedy pre dobrý kšeft, alebo len tak, keď sa krásne ženské túlia k nemu a on sa rozplýva ako vietor v povetrí. Sadne si, pristúpi k barovému pultu a pritiahne si ju k sebe. Má zvláštne čierne oči, akoby v nich spala havrania noc, sú tajomné, priťahujú ho ako magnet, skrývajú to, čo sám nedokáže pomenovať.
Gina je jednoducho Gina, žena ako sa patrí.
Krásne blond vlasy, tvár ako bábika, stvorená na obraz pre Moneta, Salvádora Dalího, stvorená proste pre Zorbu Gastra. Tuho si ju privinie k sebe, zahľadí sa do jej výstrihu, chytí ju za boky, silno jej stisne zadky, nemôže si nevšímnúť jej štíhle nohy v krátkej minisukni, sú ako od Boha, fantastické, priam božské. Jednou rukou drží pohár so šampanským, pozrie sa do jej očí a napije sa.
- Neskôr ťa zavediem do Červeného salónika a pretiahnem. Ale teraz bež k tyči, zarábať peniaze pre kráľa. - povie hrdinsky ako vždy. Gina nemá na výber.
Len čo k tyči pristúpi ozve sa neskutočný aplauz mužov. Krištálové lustre osvetľujú Ginine krivky, sála burácala, na jej striptíz sa tešia všetci, najmä Zorba. Patrí mu, Gina je iba jeho. Miluje ju, hoci je drsný chlap, byť šéfom mafie, stáť rovno na zemi, neukázať strach a byť nežný k Gine, to patrí k imidžu gangstra, akým Zorba je. - Máš krásne telo, Gina, zdvihne pohár, usmeje sa na ňu a porozhliada sa po bare. Kúpil ho pred nedávnom. Dnes mu patrí iba časť podsvetia, zatiaľ mu to stačí, s jedlom však rastie chuť. Možno zajtra bude patriť k najvyšším šéfom mafie.
Ako to vravieval? - Volám sa Zorba Gaster, toto meno si dobre zapamätajte, Zorba Gaster. Raz mi bude patriť všetko, ale dnes mu však patrí Gina, jeho Gina. Jej striptíz má úspech, zhodí zo seba podprsenku a muži ostávajú v údive. Nádherné prsia s tmavými bradavkami, krása, prsia hodné modelky... Otočí sa, rozkročí nohy a nohavičky hodí cez bar, Gaster ich zachytí. Dobre vie, dnes Gina bude jeho. Neprestával na ňu myslieť. - Pokračuj, zlato. - nadvihne pohár a pripije si. Na tvoju krásu, miláčik. Pokračuj! -
A potom to príde.
Sadne si na stoličku, roztiahne nohy, položí si ruku na ohanbie a prstami sa začína masírovať. Muži pri stoloch vyskakujú z kože. A Gina plná rozkoše masturbuje, telo sa jej vlní, nadnáša sa v pravom nefalšovanom orgazme, vzrušene vzdychá a prežíva tieto okamihy naplno.
Stojí pri barovom pulte s pohárom v ruke a rozmýšľa. Aká je sexi.
Má všetky prednosti krásnej dokonalej ženy, to má na nej najradšej. Keď skončí vyslúži si potlesk, aký žiadny Zorbov podnik ešte nezažil. Prisadne si k nemu na stoličku k barovému pultu a rozpráva sa s ním. Odteraz sa stáva jeho spoločníčkou na dlhé večery vo dvojici. Len, čo príde ten správny okamih, zoberie kľúče od Červeného salónika, chytil ju za ruku. - Poď! - povie tak jasne, že nemôže odolať. To, čo sa deje neskôr za dverami salónika, je vecou iba samých dvoch, v tú noc i steny od vzrušenia vzdychajú. Gina sa miluje so Zorbom ako o život, sama však ešte nevie, čo ju čaká.....,
poznámka : Poviedka je fikciou, fantáziou autora.
