Recenzia
autori : Ján Fifik a Vojtech Fifik
Čítanie na 2 krát
vydavateľstvo : Anna Nagyová
Prešov, 2013
Vydanie prvé
Po valentínskom čase sa priznám, dobre mi padlo začítať sa do básnickej zbierky autorov Jána Fifika a Vojtecha Fifika s príznačný názvom Čítanie na 2 krát. Táto zbierka písaná dvojautorským, netradičným štýlom, ma priviedla rozmýšľať o živote, ktorý nie je len o láske samej, ale najmä o bolesti, o sklamaniach. Už prvá báseň: str. 5. s názvom A čo teraz, čitateľa priam zasiahne, núti ho odrazu premýšľať, aký je život naozaj. Báseň jasne hovorí : / A čo teraz ? / / Kde začať , aby si videl koniec, ten neodvratný, možno i krutý, ale vždy spravodlivý./ Autor pokračuje ..., / Slzy ti padajú nechtiac, nič sa nevráti, nič nezmyjú. /. Prioritou a zvláštnosťou tejto básne je, že sa na tejto básni, ale i ostatných podieľa Vojtech Fifik a Ján Fifik básne doplňuje ďalej...., Tvorba Jána Fifika je vytlačená a zvýraznená, ostatné myšlienky, metafory sú tvorbou Vojtecha Fifika, povolaním architekta. Obaja autori potvrdili jediné, že v jednoduchosti veršov, v jednoduchosti metafor sa môže skrývať originalita, priťahujúca samotného čitateľa . Čo sa v tomto prípade podarilo. Z básne vanie akýsi smútok, sklamanie, kde žena je tou hlavnou hrdinkou, žena, ktorá tu už nie je medzi nami. A práve bolesť, ktorá je opísaná zvláštnou a nenútenou formou zaujme.
Báseň je akýmsi príbehom príbehov a to nielen táto báseň, ale i ostatné básne. Táto poézia je jednoducho zo života, akým naozaj v skutočnosti je, nanič sa nehrá. Áno, básne Jána Fifika a Vojtecha Fifika sú o živote zo života. Nevyhýbajú sa žiadnym témam, ani politiky ako takej. Akoby by sa samé sypali z rukáva, sú priame, jednoduché, ale vždy originálne a úderné.
V zbierke nájdeme básne o bytí, nebytí, akejsi cesty, paralely, hľadania pravdy medzi nebom a zemou. Svedčí o tom i báseň Domov, str. 4O, ktorá k čitateľovi sa prihovára takto. / Domov - len taký medzi zemou a nebom / ach, tá nenaplniteľná ludská túha odveká / pre vás pre perly úst, srdca, duše a umu pre človeka /. Ku každej poézii sa kráča postupným krokom, napríklad i krokom do vlastnej jesene. O tom vedia svoje obaja autori, ktorí sa v básni Krok, str. 82 navzájom dopňajú. / Jeseň je ošiaľ zlata / Jeseň je ošiaľ zlatá / čo prepadá sa na dno blata tak bezmocne / ako zaspáva muška v sieti pavučiny / v poslednom záblesku leta /.
Poézia dvoch autorov Jána Fifika a Vojtecha Fifika, je čímsi zvláštna, svojou atmosférou, ktorú autori vo svojej poézii dokážu vytvoriť. Táto poézia dokáže byť priťahujúca, dokáže byť korením originality. Zaželajme jej, čo najväčší okruh čitateľov. Bude to silná satisfakcia ušľachtilého umenia, akým veršotepectvo, písanie básní naozaj je.
Gabriel Németh