Poézia, ktorá sa musí čítať dvakrát

Autor: Gabo Németh | 3.4.2014 o 10:07 | (upravené 3.4.2014 o 10:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  138x

 

 

 

 

Noc, keď plačú starí rockeri.

 

Preberám svetlo ako hrach

a myslím na Schelingera,

na jeho večnú vieru v rock.

 

Chlap má právo znežnieť na princa,

veriť, že holubí svet vždy stojí na krídlach.

 

Rocková hudba ako remeň sa nikdy nezapiera.

Nebo na strunách hrá Schelingera.

 

Verí holubom. Verí na návrat.

 

 

Ráno bez  teba

 

Ako prst  v tráve,

keď práve,

 

jar rozbíja svoje  smaragdy ,

sú  naše sny rozbité na diamant.

 

Zvláštny  je  pocit na srdci,

keď poézia sa stáva anjelom na krídlach.

 

V tichu sa rodí spomienka,

báseň prebúdza sa na papieri,

 

tvoj úsmev ponorený do ticha...,

ubolené srdce slabo zabliká.

 

Zasnežené ráno zakotví

vo svojom prístave,

 

so šálkou kávy myslím na teba,

ostávam  verný pri káve.

 

 

 

A ja stále hrám

 

Je ráno  podľa

Beethovenovej partitúry.

 

Otváram  deň

s rukami  na klávesom

a hrám.

 

Trištvrťové sú tvoje oči,

poznám ich večné tajomstvo,

vždy majú svoj tajný kód.

 

Vchádzaš ku mne nahá po špičkách,

po klávesoch beží  čierny kôň.

 

A ja stále hrám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.


Už ste čítali?