Spojivko je každý náš verš,
každá báseň,
je večným mostom
pre chlapov, ktorí hľadia
poézii do tváre.
Vieš, priateľ mladý,
narodil si sa s poéziou v krvi.
Prichádzaš, nie na koni,
lež s každým veršom
na perách zvlášť
ako správny chlap.
Za oknami bubnuje teplý dážď
a slovo sa stáva
bránou do každej Tvojej básne.
Spúšťa sa poludnie,
kotúľa sa ako slnko dolu k horizontu,
kým sa deň do tmy zošerí,
Tvoja báseň už čaká na papieri.
S poéziu nie si nikdy sám!
Tak ako mnohí, tí,
ktorí si tykajú s poéziou.
Ako pravá čaša s vínom.
Iba povieš skromne.
- Bavme sa o inom! Poézia sa perlí
ako pravé modranské. -
Vyháňaš s perom v ruke
slová na panské.
A píšeš s pokorou k slovu,
píšeš srdcom, ako je to vždy treba. -
V tej chvíli viem, Martin,
poézia je neustále kúsok nášho chleba.
- Som vďačný každej Tvojej omrvinke,
za to, že som Tvojou poéziou sýty a tak neskutočne rád. -