Som taký, aký som, povedal klasik a možno pritom napísal i báseň. Možno o sebe, a možno o inom, možno iba tak napísal báseň zo srdca pre všetkých, a možno to bol cieľ, možno chcel málo, ale pretože odvaha mu nechýbala, sila, bojovnosť, tak napísal básnickú epopej, ktorou vyjadril svoje pocity, city k ľuďom, ktorých má rád, k ľuďom, ktorí si vážia poéziu našu každodennú ako chlieb s kôrkou mäkkou, ako srdce matky, s kôrkou mäkkou ako jeho slovo, naplnené poéziou poslané do letného vetra v sobotu predpoludním. A potom sa básnik zamyslel, aký je život ťažký, nekompromisný a zlý.
A potom zapol TEA 3 – ku, politickú televíznu stanicu, ktorú má v obľube a rád ju sleduje...,a potom sa objavil a vie to s presnosťou premiér, bol raz zamračený, inokedy usmiaty, inokedy ustarostený.
Básnik rozmýšľal prečo?
Je to dôvod zlej nálady, roztopaše, namyslenosti ako ľudia píšu o ňom, že je zlý, najhorší politik vôbec? Každý premiér to má ťažké, a treba ho chápať, a hlavne ako volič počúvať, prečo politik práve v danej chvíli tak rozpráva, prečo tak koná.
A po troch dňoch, keď vyšlo slnko bol krásny čas.
Premiér sa na obrazovke opäť usmieval a rozdával svoje šťastné pohľady.
Vtedy básnik pochopil, že politiku robiť je ťažká a veľmi zodpovedná práca, netreba politikov zatracovať, hoci ako konajú, pretože iba oni sami vidia jasne do svojej krištáľovej gule a vedia prečo práve v tej chvíli tak konajú, pritom tento človek chcel, a chce vždy iba ľuďom dobre.
Básnik taktiež už dávno vedel sám, politika úzko súvisí so životom, ktorý žijeme, týka nás všetkých občanov. A potom si zaprial čosi nepredstaviteľné, vstúpiť po boku toho človeka - premiéra do jeho politických služieb, lebo si hlboko váži a bude si vždy vážiť zároveň politiku Alexandra Dubčeka, a práve sociálna politika súvisí s týmto velikánom nášho Slovenska, pretože Alexander Dubček starší bol len jeden a viac ich nebude.
A ešte čosi, za jedno volebné obdobie sa veľa spraviť nedá, čas všetko vyrieši..., je potrebné viac rokov, aby sa sen politika premiéra o Dubčekovskej politike na Slovensku naplnili a dostali presné kontúry.
Práve premiér Fico sa snaží na Slovensku presadzovať túto politiku a jemu, básnikovi sa práve to na ňom páči. A ďalej rozmýšľa. Aká je cesta, cesta k politike, robiť pre blaho občana, mať v očiach vždy jas a optimizmus a nosiť iba pravdu v srdci, ktorá čistou hrou vždy víťazí?
Zaprajme tomu nádejnému básnikovi, aby všetky jeho sny a túžby sa splnili, veď sny sú na to, aby sa snívali, aby sa raz splnili, aby raz prišiel čas na zmenu, ktorou s premiérom zmení Slovensko. Jeho silná túžba je politikou zmeniť i samotný svet. Lebo len ten potrebuje čistých a spravodlivých ľudí.
Nech sa teda sny plnia!
