Za oknami sa jeseň
usadila ako pena na káve.
Zahniezdená v korunách stromov
holá bez jediného listu,
tajomná a vždy záhadná,
prichádza s dažďovými
kvapkami ako nevítaný hosť.
Nesie sa prúdom vetra
po oblohe cez mračná.
Jeseň je tu,
ako vždy a neskutočne zázračná.
S ňou november
uzimený sychravý.
Básnik si dáva cukor do kávy.
V uliciach zračia sa
kaluže vody,
s nimi jeseň a jej
priateľ dážď do pohody.
Spečatí jeseň
letmým bozkom na pery
a opäť osuší. A večer?
Pozve do reštaurácie na suši.
Deň ťažký ako z olova
Bez energie, bez síl,
ako môj starý mobil Nokia,
hlavou zabáram sa do perín.
Vlastným snom vždy verím.
Dnes som mal
ťažký deň ako z olova.
Hotová pohroma.
Druhé Nagasaki.
V srdci splašený zvon
ako pred zotmením.
Iba mesiac, ten starý pĺtník
pláva cez modré Benátky.
Som tý, čím som…..,
Pešiakom
na vlastnej šachovnici,
práve na ťahu.
V hlave malý kufor
na veľké sny a mnoho iných starostí
na ďalší deň.
Ráno sa vylížem z vlastných rán.
Bol ťažký deň ako z olova.
Pocta Schelingerovi
Je noc keď plačú starí rockeri.
Preberám svetlo ako hrach,
a myslím na Schelingera,
na jeho večnú vieru v rock
Chlap má právo znežnieť na princa,
veriť že holubí svet vždy stojí na krídlach
Rocková hudba sa nikdy nezapiera.
Nebo na strunách hrá Schelingera.
Verí holubom. Verí na návrat
Ráno bez teba
Ako prst v tráve,
keď práve,
jar rozbíja svoje smaragdy.
Zvláštny je pocit na srdci
keď pravá poézia sa
stáva anjelom na krídlach.
V tichu sa rodí spomienka.
Báseň prebudená na papieri.
Tvoj úsmev ponorený do ticha.
Srdce slabo zabliká.
Zasnežené ráno zakotví
vo svojom prístave,
so šálkou kávy myslím na teba,
a ostávam verný pri káve
