Titanic

Autor: Gabo Németh | 28.10.2014 o 0:00 | (upravené 29.10.2014 o 10:21) Karma článku: 2,09 | Prečítané:  131x

article_photo

Na záclonach zadriemal sneh

ako spomienky na teba.

 

Noc za oknami

 iskrí sa na dve zápalky.

Tvoje ruky sú plné môjho neba.

 

Nahé stromy do posledného hriechu.

Všetko zhasína na plameň,

keď vypovieš slovo, ktorým báseň začína.

 

Hľadím pred seba,

dávno neverím na zázrak .

 

Mesiac sčerí hviezdy,

zapriahnuté do Veľkého voza

ako rybár svoje siete.

 

Voda sa dotkne svojich brehov

a  nechá potopiť našu loď.

 

Chytám sa na myšlienky,

že si bola moja Amerika,

po ktorej ostali ruiny v srdci.

 

Noc vyplaví ráno na povrch.

Ostanú iba básne a osamelí básnici.

 

Zabudnuté sú rána s vôňou tvojho tela.

V oku sa láme slza na bolesť.

 

Prišiel  čas zabudnúť.

A objaviť nový svetadiel.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?