Titanic

Autor: Gabo Németh | 28.10.2014 o 0:00 | (upravené 29.10.2014 o 10:21) Karma článku: 2,09 | Prečítané:  134x

article_photo

Na záclonach zadriemal sneh

ako spomienky na teba.

 

Noc za oknami

 iskrí sa na dve zápalky.

Tvoje ruky sú plné môjho neba.

 

Nahé stromy do posledného hriechu.

Všetko zhasína na plameň,

keď vypovieš slovo, ktorým báseň začína.

 

Hľadím pred seba,

dávno neverím na zázrak .

 

Mesiac sčerí hviezdy,

zapriahnuté do Veľkého voza

ako rybár svoje siete.

 

Voda sa dotkne svojich brehov

a  nechá potopiť našu loď.

 

Chytám sa na myšlienky,

že si bola moja Amerika,

po ktorej ostali ruiny v srdci.

 

Noc vyplaví ráno na povrch.

Ostanú iba básne a osamelí básnici.

 

Zabudnuté sú rána s vôňou tvojho tela.

V oku sa láme slza na bolesť.

 

Prišiel  čas zabudnúť.

A objaviť nový svetadiel.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ďalší spor v koalícii, ministra za SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Žiláková má mať vzťah so šéfom Anextu.

KOMENTÁRE

Cigáni budú v nebi pred vami

Evanjelium je o prekonávaní hraníc a nie ich kultivovaní.


Už ste čítali?