Jar nesie sa
akordmi v korunách,
poludnie plné slnka
plaší párik vtákov.
Dohral starý, dobrý Bach,
akordy lesa znejú v speve nákov.
V zákutiach čara počuť slávika,
šum lístia praská,
chvejú sa stromy.
Srdce presvedčivým svetlom zabliká,
napnutý na strunách - hlas huslí sa lomí.
Cítiť prítomnosti lesného orchestra,
jarná etuda oprela sa o krídlo klavíra.
Obloha v sviežich farbách pestrá,
na bielu zimu iba spomína.