Synovske vyznanie

Autor: Gabo Németh | 27.1.2015 o 0:00 | (upravené 29.1.2015 o 8:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  111x

 

 

 

 

 

 / venujem mame /

 

 

Do dlaní vložila si mi moje detstvo,

na chvíľu zastal čas,

z hviezd sa rozpršala soľ.

 

Ruže zhoreli na mesačný prach,

ostali tvoje prázdne ruky a bôľ.

 

A naše smútky.

Pamätáš?

 

Noci chladné, mrazivé,

ulice tiché,

zamknuté našimi  ranami.

 

Za oknami dodnes bubnuje dážď,

otvorené srdce pre syna máš,

a nesieš jeho kríž,

kríž za nás, za všetkých.

 

Vo vlasoch ti zosadla vlastná jeseň,

tvoje vrásky prekryl čas,

a v očiach ti svieti nebo,

s úsmevom na perách. Lebo....,

 

....,prišiel  deň......,

 

A  za všetko

krásne ti, mama, ďakujem,

 

za tvoje ruky plné chleba,

za všetky jeho omrvinky,

 

za naše slnko pod oknami,

za tvoju pevnú dlaň

a prvé jarné konvalinky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?