Keď hora plače

Autor: Gabo Németh | 12.3.2015 o 10:00 | (upravené 16.4.2015 o 17:02) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  183x

Zachytiť slovo v daný okamih,

len tak postaviť sa do okna

a napísať báseň.

 

Zladiť  vlastné stopy so životom,

v ktorom kráča poézia.

 

Mať vietor vo vlasoch,

v očiach dážď a pravé slzy .

 

Občas táto

chvíľa zvláštne bolí.

Báseň ako smaragd

rozplače i hory.

 

Tak vstáva

z ubolených nôh ráno,

nesie pieseň

plnú kvapiek dažďa

ako jeseň spomienky.

 

Keď rúbe sa strom,

zem ťažko dýcha .

Myslím na stromy holé

do posledného hriechu.

 

Dnes dali priestor

ranným hviezdam pod oknami

a nechali sfúknuť báseň na plameň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?