Keď hora plače

Autor: Gabo Németh | 12.3.2015 o 10:00 | (upravené 16.4.2015 o 17:02) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  188x

Zachytiť slovo v daný okamih,

len tak postaviť sa do okna

a napísať báseň.

 

Zladiť  vlastné stopy so životom,

v ktorom kráča poézia.

 

Mať vietor vo vlasoch,

v očiach dážď a pravé slzy .

 

Občas táto

chvíľa zvláštne bolí.

Báseň ako smaragd

rozplače i hory.

 

Tak vstáva

z ubolených nôh ráno,

nesie pieseň

plnú kvapiek dažďa

ako jeseň spomienky.

 

Keď rúbe sa strom,

zem ťažko dýcha .

Myslím na stromy holé

do posledného hriechu.

 

Dnes dali priestor

ranným hviezdam pod oknami

a nechali sfúknuť báseň na plameň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?