Spoveď

Autor: Gabo Németh | 29.4.2015 o 8:05 | (upravené 22.5.2015 o 15:03) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  137x

/ rodičom  /

 

Do dlaní  ste mi  vložili detstvo,

na prahu dverí na chvíľu zastal čas.

Z hviezd  prší soľ.

Noc sa stáča ako víno na jeseň.

 

Ticho je odrazu deliteľné  

medzi vráskami a vlastnou jeseňou,

a ešte to nie je bodka za príbehom.

 

Život je občas matematika,

násobok smútku nevyrovná sa vždy radosti.

Čas uteká medzi prstami ako rieka

a ja stojím, čakám na návrat.

 

Brehy vždy splaší dravá rieka.

 

Už dávno nie som dieťa,

hľadím cez otcove okuliare,

myslím na cesty,

verím v ich skutočný návrat.

 

Zo stromom opadol  i posledný list.

Vietor búrke rozčesal dávno vlasy.

Život beží ďalej ako čiernobiely film.

 

Cítim sa znova ako chlapec malý.

Obzriem sa a bežím detstvu oproti.

Ďakujem jeseni za prvé vrásky,

a svojim rodičom za všetko, čo mi v živote dali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.


Už ste čítali?