Báseň o vlastných snoch

Autor: Gabo Németh | 28.5.2015 o 7:05 | (upravené 4.7.2015 o 18:40) Karma článku: 2,18 | Prečítané:  196x

 

 

Tma sa spúšťa

ako starý singel Rolling Stones.

Noc dýcha z plných pľúc.

 

Srdce sa trhá na mraky,

bezradnosť chytá sa do siete.

Ver, niet kam ujsť.

 

Mesiac pláva cez modré Benátky,

sú chvíle, keď sa chvejem

ako v  hore  strom.

 

Mám prázdne dlane,

sny, zatiahnuté na uzde,

ktoré sa nikdy nesplnia.

 

A  možno je to práve v tom.

 

Každý muž  má právo snívať,

mať  vlastné ideály,

postaviť ich na piedestál,

vstať a ďalej ísť.

 

Mať v sebe

kúsok z rozprávkového princa,

veriť, že sa stratí,

to, čo ho sme najviac báli.

Reštartovať  vlastné svedomie

a šťastný byť.

 

Noc je tichá galéria obrazov,

kráča ticho pod oknami,

a básnik vyrovnaný s vlastnými snami

čaká ráno,

v ktorom  svitá cez báseň.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ekumenik Trump? To nevie, zato stomiliardový biznis áno (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?