V srdci nehlaholí viac zvon.
Stíchol deň, ruky ostali prázdne.
Zaplakal aj v hore strom,
bez akejkoľvek pýchy, bázne.
A potom pohľad príliš jasný,
nenájdeš ho nikde veru.
Možno schúleného v básni.
Slová vždy viac dajú ako berú.
Ten obraz v jasnej reči zrána,
keď sa z okna vykloníš.
Rana, po nej ďalšia rana
a nad tebou modravá tíš.