Pohľadnica z Paríža

Autor: Gabo Németh | 20.9.2015 o 9:32 | (upravené 24.9.2015 o 20:11) Karma článku: 2,15 | Prečítané:  223x

Stiahnuť sa búrkou, keď pršia slová

z básne  Rimbaudov dážď za oknami .

 

Kvapka po kvapke,

z minúty na minútu sa jeseň jeseňou stáva.

 

Ručičky na hodinách na Champs -Elysees,

si ukroja z času zastretého spomienkou na Paríž,

vždy si tykal s Eifelovkou ako starý dobrý známy.

 

A keď sa tma dotkne striech domov

ako Rembrandt palety plnej farieb namaľovať obraz svoj

vraciaš sa každý večer tou istou cestou odo mňa.

 

Seina pod oknami skladá účty tomuto svetu,

a tak dávno po záruke.

 

Zabudnutá, nenahraditeľná tma v  uličkách

reštartuje svetlá pouličných lámp,

nedokážu zabudnúť na Edisona.

 

Svietim si nocou pre tvoje dlane.

Patrila iba nám ako patrí Boh nebu nad nami.

Tak veľa nám dala a nevzala si pritom nič.

 

Myslím na tvoje boky vlniace sa ako klasy,

dávajúc každodenný chlieb,

na tvoje prsia,

dokážu spáliť naše rána na popol.

 

Na konci tohto príbehu,

dobre vytušíš,

že sa k tebe vrátim vždy  včas.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?