List z osamelej plavby

Autor: Gabo Németh | 20.12.2015 o 8:55 | (upravené 2.1.2016 o 17:39) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  147x

Stačí tak málo,

iba nechať znieť,

akordy vlastného srdca,

do poslednej etudy.

 

Schovať

do dlane vlastný svet,

ktorý ti nikdy nedá mat.

 

Poznáš ten známy obraz bez rámu

s farbami maliara.

Čas rozfúkal stratené leto

a predsa v nás čosi dohára.

 

Júnové slnko praží sa

 na oblohe ako káva.

 

Nechávaš náš večer hniezdiť

v nekonečný, hviezdny prach.

Nocou znie Paganini

a Tvoj nesmrteľný Bach.

 

Máš dlane

plné preklenutých mostov.

Čas preteká

medzi prstami ako rieka,

to je tá istota pre človeka,

ktorý ťa má stále rád.

 

Ver, viac ako ja

 ťa nepochopí nik.

Si navždy moja Atlantída

a ja tvoj Atlantik.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ďalší spor v koalícii, ministra za SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Žiláková má mať vzťah so šéfom Anextu.

KOMENTÁRE

Cigáni budú v nebi pred vami

Evanjelium je o prekonávaní hraníc a nie ich kultivovaní.


Už ste čítali?