Keď odchádza básnik

Autor: Gabo Németh | 21.1.2016 o 17:11 | (upravené 29.1.2016 o 16:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  121x

V záreze spomienok

dozrel čas ako réva na jeseň.

 

Je zvláštne ticho,

slovo je plačom do vetra,

pre srdce cez dlane,

pre kríž, ktorý bolí.

 

 

Zvony zvonia, 

slnko schádza za horizont.

Odchádza básnik... 

Nebo korí sa Bohu.

 

 

Prišiel čas rozkrojiť

svetlo na hviezdy.

 

Vystrieť ruku do tmy,

oprieť sa o slovo,

a čakať na ráno.

 

 

Brieždi sa na bolesť.

Brieždi sa na báseň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy


Už ste čítali?