Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Si ako chlieb položený na stôl
v skorú Božiu v nedeľu.
Mäkká neustále svojim pohľadom,
Ľahučká ako vánok v básni,
občas nedostupná ako Romulusov Rím.
Vždy ťa pochopím.
Máš nebo v očiach,
vo vlasoch jesenné gaštany.
Pri tebe, niet času myslieť na rany.
Máš v sebe čaro, ktoré sa nezaprie,
vždy vlastné sny a ideály.
Si moja prvá a posledná....
žena / s menom bez mena /.
Si v mojom srdci pokojné more,
ktoré nikdy neplače.....
Tvoja dlaň v mojej dlani.
A na stole vždy teplé koláče.
žena a muž vždy patrili k sebe ako patri slovo k básnikovi (zdroj: www.googleobrazky.sk)
