Pocta stromu, ktorý zomiera

Autor: Gabo Németh | 10.5.2016 o 6:31 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Zachytiť slovo v daný okamih,

len tak postaviť sa do okna

a napísať báseň.

 

Zladiť vlastné stopy so životom,

v ktorých kráča poézia.

 

Tak akosi vstáva ráno,

ruka v ruke s básnikom

a nesie jesenné lístie v povetrí.

 

Keď rúbu strom,

zem plače v spomienkach

a puká v kríž srdce básnika.

 

Často myslím

na stromy bez dychu,

na ich posledný čas.

 

Dnes dali priestor mojim očiam,

vyplakať sa horou,

 

nechali sfúknuť báseň,

na dážď v priamom prenose.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?