Slovo, cesta k návratom

Autor: Gabo Németh | 26.6.2016 o 13:42 | (upravené 26.6.2016 o 20:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

To, čo v slove bolí,

je vlastná samota.

 

Stiahnem rolety,

v predsieni svojho srdca,

a vyčkám, kým sa zošerí.

 

Sú chvíle,

keď súmrak hviezdam neverí.

 

Ja však tebe, áno.

 

Odchádzaš tichou spomienkou,

máš v očiach nebo

a bolesť, zloženú do dlane.

 

Verím na noci bez teba,

že budú pevnou hradbou,

ktorú zdoláme.

 

Sú moria – nekonečné vody  –

vždy, stále, pevné brehy.

Oplatí sa na nich stáť.

 

Vyčkať naše ráno.

 

Návratom dať krídla

a veriť na okamih básne pre teba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ďalší spor v koalícii, ministra za SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Žiláková má mať vzťah so šéfom Anextu.

KOMENTÁRE

Cigáni budú v nebi pred vami

Evanjelium je o prekonávaní hraníc a nie ich kultivovaní.


Už ste čítali?