Slovo, cesta k návratom

Autor: Gabo Németh | 26.6.2016 o 13:42 | (upravené 26.6.2016 o 20:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

To, čo v slove bolí,

je vlastná samota.

 

Stiahnem rolety,

v predsieni svojho srdca,

a vyčkám, kým sa zošerí.

 

Sú chvíle,

keď súmrak hviezdam neverí.

 

Ja však tebe, áno.

 

Odchádzaš tichou spomienkou,

máš v očiach nebo

a bolesť, zloženú do dlane.

 

Verím na noci bez teba,

že budú pevnou hradbou,

ktorú zdoláme.

 

Sú moria – nekonečné vody  –

vždy, stále, pevné brehy.

Oplatí sa na nich stáť.

 

Vyčkať naše ráno.

 

Návratom dať krídla

a veriť na okamih básne pre teba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?