Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Tma hustne ako mlieko na sporáku.
Dážď je pokrvný brat búrky.
Má v očiach kvapky,
rozpršané do tichého večera.
Súmrak je príliš mladý na vášeň.
Rád by som chodil básňou po tebe.
Slovo po slove, stále viac a viac...,
do poslednej nahej metafory.
Dotýkal sa ťa znova a znova,
do polnočného svetla,
ktoré zhasne,
až kým noc svoje sny rozsnová.
A potom nech sú rána naše...,
ako vtedy, ako minule.
Čas plynie pomaly a plynule.
Nebo dozrelo už na hviezdy.
Len tak spovedám sa vetru.
Moje ráno zajtra bude osamelé
ako v srdci mráz.
Pritúliš sa k nemu. Určite... Raz...
večerný dážď / s tebou bez teba / (zdroj: www.googleobrazky.sk)
