Plameň, ktorý rozpráva

Autor: Gabo Németh | 2.9.2016 o 6:29 | (upravené 2.9.2016 o 6:36) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

 

 

   

      Zhasnutý plameň sviece. Izba je prázdna ako dlaň.

     Nebo roztiahlo svoje rolety. Svitá konečne do básne.

 

   Všetko, čo nám bolo dané, si ako vzácnu soľ chráň!

  Istá je cesta, na ktorej každý plameň na popol zhasne.

 

       To je tá v srdci krížom preliata večná naša daň,

                    a ešte ďalšie iné žiale a smútky.

 

        Viem, husle na stole na jeseň stratia svoj hlas.

 

                  Starý javor vztýči hlavu k oblohe.

       Ty pochopíš okamih, ktorý nesie jesenné bôle,

               a predsa nás učí usmievať sa cez slzy.

 

              Mať v srdci bohatstvo menom láska, ktorá bolí.

         Mať teba, sny a túžby a na hrudi večer vyplakané hory,

                          do poslednej slzy na perách.

 

            Milujem ťa, až mám z toho neskutočný strach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?