Dej v Božej réžii

Autor: Gabo Németh | 5.9.2016 o 1:38 | (upravené 5.9.2016 o 1:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

Čas skropený bolesťou zašera,

k vrcholu stúpa každá hviezda.

Tiché sú smútky jedného večera,

Oči plačú – ani sa to nezdá.

 

Vyrosili sa slzami do večnej jari,

tráva pod oknami túži ďalej rásť.

Baránky tvárou jedinej tvári,

s pokorou v srdci chcú sa pásť.

 

S pokorou Boha tichej oblohy,

mať vlastný kus zeme, len tak žiť.

Pane, čo bolelo už dávno nebolí.

Raz ten dej budeš musieť zastaviť...,

   

 

                                                                                                                                                                                       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ešteže hokejisti z NHL našim na MS držia palce (Schutzov týždeň)

Počuli ste niekedy o inom parlamente v EÚ alebo na svete, kde sa ručne otvárajú listové zásielky ústavných činiteľov?


Už ste čítali?