Dej v Božej réžii

Autor: Gabo Németh | 5.9.2016 o 1:38 | (upravené 5.9.2016 o 1:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

Čas skropený bolesťou zašera,

k vrcholu stúpa každá hviezda.

Tiché sú smútky jedného večera,

Oči plačú – ani sa to nezdá.

 

Vyrosili sa slzami do večnej jari,

tráva pod oknami túži ďalej rásť.

Baránky tvárou jedinej tvári,

s pokorou v srdci chcú sa pásť.

 

S pokorou Boha tichej oblohy,

mať vlastný kus zeme, len tak žiť.

Pane, čo bolelo už dávno nebolí.

Raz ten dej budeš musieť zastaviť...,

   

 

                                                                                                                                                                                       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?