Milenci pri Seine

Autor: Gabo Németh | 17.9.2016 o 3:49 | (upravené 3.10.2016 o 14:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

Ja viem, čas nezastavíš,

ani rieku nepoložíš na kolená,

nedonútiš ju tiecť nikdy proti prúdu.

 

Tykáš si brehmi, ktoré spoja

naše mosty v dlaň,

čakáš kým nezhasne svetlo v tejto básni .

 

Mesto už dávno spí,

necháva priestor pre hviezdy

 

a mesiac plávajúci na oblakoch

ako gondolier cez naše túžby a iné svety.

 

Je ten pravý čas pohnúť sa vpred,

uchopiť slovo a veriť na báseň.

 

Paríž, ten starý elegán,

so spomienkami zviazanými do ruží,

 

vie o nás svoje, ako hľadiaca 

Seina nad mestom básnikov.

 

Pamätáš, daroval som ti ružu.

 

A noc bola naša..., je i v tejto chvíli,

navždy, naveky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?