Milenci pri Seine

Autor: Gabo Németh | 17.9.2016 o 3:49 | (upravené 3.10.2016 o 14:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  86x

Ja viem, čas nezastavíš,

ani rieku nepoložíš na kolená,

nedonútiš ju tiecť nikdy proti prúdu.

 

Tykáš si brehmi, ktoré spoja

naše mosty v dlaň,

čakáš kým nezhasne svetlo v tejto básni .

 

Mesto už dávno spí,

necháva priestor pre hviezdy

 

a mesiac plávajúci na oblakoch

ako gondolier cez naše túžby a iné svety.

 

Je ten pravý čas pohnúť sa vpred,

uchopiť slovo a veriť na báseň.

 

Paríž, ten starý elegán,

so spomienkami zviazanými do ruží,

 

vie o nás svoje, ako hľadiaca 

Seina nad mestom básnikov.

 

Pamätáš, daroval som ti ružu.

 

A noc bola naša..., je i v tejto chvíli,

navždy, naveky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?