Milenci pri Seine

Autor: Gabo Németh | 17.9.2016 o 3:49 | (upravené 3.10.2016 o 14:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Ja viem, čas nezastavíš,

ani rieku nepoložíš na kolená,

nedonútiš ju tiecť nikdy proti prúdu.

 

Tykáš si brehmi, ktoré spoja

naše mosty v dlaň,

čakáš kým nezhasne svetlo v tejto básni .

 

Mesto už dávno spí,

necháva priestor pre hviezdy

 

a mesiac plávajúci na oblakoch

ako gondolier cez naše túžby a iné svety.

 

Je ten pravý čas pohnúť sa vpred,

uchopiť slovo a veriť na báseň.

 

Paríž, ten starý elegán,

so spomienkami zviazanými do ruží,

 

vie o nás svoje, ako hľadiaca 

Seina nad mestom básnikov.

 

Pamätáš, daroval som ti ružu.

 

A noc bola naša..., je i v tejto chvíli,

navždy, naveky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.


Už ste čítali?