Gabriel Németh básnická zbierka Srdce na kľúč

Autor: Gabo Németh | 17.10.2016 o 7:51 | (upravené 1.2.2017 o 4:58) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  246x

Neopísateľný je pocit držať v ruke vlastnú básnickú zbierku. Srdce Vám bije na poplach, oči sa Vám rozžiaria dokorán a vy ste v tej chvíli šťastný človek

Je česť byť básnikom – rozdávať sa svojimi básňami pre všetkých, pretože písať pre ľudí je zároveň nielen umenie ovládať svoje básnické remeslom, ale i veľkým poslaním.

   Prichádzať svojou tvorbou k čitateľom, aby sa našli v autorových dielach, aby zdieľali s ním svoje smútky a radosti, aby s básnikom a jeho básňami našiel spoločnú reč.

    To je tá správna cesta byť skutočným, umelcom - pravým autorom.

     V mojom prípade to platí dvojnásobne. Píšem pre ľudí srdcom, ako to cítim, na nič sa nehrám a mám rád svojich verných čitateľov. 

     Vždy som mal šťastie na dobrých dobrých ľudí, vždy som dával rady na starších kolegov – básnikov, spisovateľov a tak akosi moja ruka s perom v ruke ostávala pri klasike, a najmä duchovnej poézii.

     Neskutočne som mal a dodnes mám rád verše maestra slova Milana Rúfusa.

     Vážim si všetkých ktorí mi pri písaní vlievali optimizmus do žíl a fandili mi.

A dnes s hrdosťou môžem držať v ruke svoju už štvrtú básnickú zbierku

Srdce na kľúč, ktoré v tomto roku vydalo vydavateľstvo Spolok slovenských spisovateľov.

   Svoju zbierku básní som venoval znova dvom ženám vo svojom živote: mojej matke a priateľke Denise, ktoré vždy stoja pri mne v mojich ťažkých chvíľach osudu, keď to najviac potrebujem.

 

    Preto, moji skalní  čitatelia, príjmite odo mňa odo mňa dúšok z mojej básnickej zbierky a dovoľte Vám  zaželať pekný podvečer s citom pre poéziu.

    Pretože poézia je fascinujúci literárny žáner, ktorý naplňuje každé ľudské srdce čitateľa a necháva žiť človeka naplno, žiť a milovať, ako osud mu prináleží a bolo v skutočnosti dané.....,

 

Jarná odysea

 

Jar sa nesie akordmi v korunách,

Poludnie plaší párik vtákov.

Dohral starý dobrý Bach,

Lesom znie

smaragdový spev nákov.

 

V zákutiach  počuť slávika,

šum lístia praská,

chvejú sa stromy.

Srdce ranným svetlom zabliká,

Napnutý na strunách,

hlas huslí sa lomí.

 

Cítiť prítomnosť lesného orchestra,

Starý dub oprel sa o krídlo klavíra.

Obloha v sviežich farbách

Na bielu zimu iba spomína.

 

 

Synovská spoveď

/ mame /

 

Nebo adekvátne k zime

exceluje vločkami

a mráz sa zarezáva pod kožu.

 

Báseň je hudba pre dva hlasy,

ten zvláštny koncert,

keď chytáš poéziu za nitky,

a v tebe znie nesmrteľný Bach.

 

Obloha na rukách

Nesie vlastné sny o detstve,

Vystrihnuté akoby

zo srdca rodinného albumu.

 

A ty vraciaš iba ruky na úver

Je krásne veriť jej rozprávkach.

 

Mať istotu,

že požičané sa jej dvakrát vráti.

 

Veriť vysnívanej Atlantíde,

Dvíhajúc lásku cez dlane.

 

Svitá v nej slovo stvorené na báseň.

 

 

 

Večer u nás doma

/ priateľke  D. /

 

Prejdem

tvoj úsmev cez rovník,

na dvoch kolesách objavím.

našu  stratenú Ameriku.

 

Naše osudy sú nám dané

k vlastnému šťastiu tam a späť,

tma vyzlieka

sa z nočných impresií.

 

Si moja Popoluška

v sexi  džínsoch,

za  kuchynským drezom

preváraš vodu ako spomienky.

 

Veríš, že každá rozprávka

má svojho princa,

keď sa na teba

len tak usmejem.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?