Prečo ruže v lete plačú?
Na mieste vystáva otázka.
Vnímajúc hmlu tak vláčnu,
viem..., lebo ich slnko neláska.
Prší a prší už deň tretí,
chladno je v samotnej hrudi.
O polnoci do izby mi motýľ vletí
a čosi sa vo mne nečakane budí.
Ruže predsa nikdy neboli gýč,
sú symbolom tepla, čistej lásky.
Aj keď nám ostane z nej veľké nič,
pohladia nám rany a všetky naše vrásky.