Báseň pre mamu

Autor: Gabo Németh | 17.11.2016 o 6:14 | (upravené 17.11.2016 o 6:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

/ venujem mame, ktorej vďačím za veľa /

Moje detské dlane rokmi zdrsneli,

 

stal sa zo mňa muž, ktorého vlastný kríž

je väčší ako osamelý vesmír v tvojej dlani.

 

Je cesta k miestam, kde sa kríže

hrdo týčia a zem každý večer sladko zaspáva.

 

Nebo je nedeľný stôl s tvojimi vráskami,

ten dáva viac ako môže dať.

Si vždy plná lásky k vlastnému dieťaťu,

vo vlasoch tvoja biela inovať.

 

Každá cesta sa raz skríži so zelenými tujami,

Niečo ako medzi zemou a nekonečnými snami.

 

Ešte je čas..., do života zakvitli jesenné ruže plné lupení.

Viem však, ten čas príde, ten čas sa raz naplní......

 

Ostanem stáť uprostred cesty osamelý.

Srdce zatiaľ neustále velí - Byť synom pre tvoje dlane,

pre ktoré dýchajú šťastné rána.

Nebolí viac žiadna rana...,

                                 

kým som, mami, pri tebe.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?