Zarežem sa do spomienok,
na ostrie leta brúsi sa deň.
V ruke držím kávu,
ráno už teraz je mojím súmrakom.
Sivé myšlienky ukladám
do pamäti ako starý kabát do skrine.
Samá melanchólia.
Myseľ a seba neoklamem,
Keď robím vlastný inventár
a vyhadzujem vlastné svedomie
ako klobúk do jesene,
ktorý práve vyšiel z módy.
Je čas buchnúť päsťou po stole,
byť iba tým čím naozaj chcem byť.
Krv sa vo mne búri.
Som hnev na oheň a iné búrky.
Pochop, som predsa chlap!
Iný nebudem!