- A to ťa vôbec nezaujíma ako sa má mama. Nebol si ju pozrieť ani raz. Si rodený egoista, bastard a nie manžel, otec ! –
- Nerev na mňa ako na sopľavé decko! Som tvoj otec! – zasiahne Pavol.
- Lepšie rozkladá nohy? – vyskočí na otca a praští telefón.
Kamila vybuchne ako ruský granát, je to na ňu priveľa. Ešte on sa cíti urazený, ten, ktorý zradil všetkých : mamu, brata, ani sa nepozrel na rodinu , keď od nich odchádzal. Hromadí sa v nej zlosť voči vlastnému otcovi, je z toho sama na nervy.
Roman sa zobudí na sestrine pokrikovanie, čo ho vôbec neteší a pritom ho k tomu rozbolela hlava. Dnes má v škole perný deň. Čakajú ho písomky, akoby to nestačilo, triedna zvoláva triednickú hodinu, kde sa bude riešiť prospech žiakov VII.A triedy. On má, ale čisté svedomie, je vzorný žiak.
- Čo hulákaš na celé sídlisko zrána? - zahriakne sestru , ktorej priam iskria oči. Kamila stojí nad prašteným telefónom a snaží sa upokojiť.
- Otec volal, ešte on chce prísť pre svoje veci. Chápeš, po tom všetkom on... –
- Má na to právo. Nekrič na neho tak, že ťa počuje aj správca nášho bloku z druhého vchodu. –
- V poriadku, sorry, som už pokojná. –
- Jednoducho Kamila, mňa z teba hneď ráno bolí hlava a to sa ani deň nezačal. Čaká ma škola, ťažký deň. tak láskavo prosím ťa, stíš svoje hlasivky. Ako nás učila mama? Zlo plodí iba ďalšiu nenávisť. Uvedom si to láskavo. – Romana toto ráno mrzí, deň sa mu zle začína....,
Kamila sa zamyslí.
- Máš pravdu. – súhlasí na koniec.
Roman sa pozrie sa na sestru a usmeje sa na ňu. Vezme do ruky krajec chleba a dodá.
- A teraz jedz, lebo ti mrle zožerú črevá. –
- Niekedy máš fantastický čierny humor, ktorý nedokážem zniesť. – zamračí sa Kamila. Obaja dnes vstali do tohto dňa ľavou nohou. Kto vie, čo ešte prinesie.
Pravdupovediac ani Michalovi sa nedarí, prechádza bránou firmy, pozdraví vrátnika a kráča na druhé poschodie k dverách číslo osem. Začínal presne tu , v týchto kanceláriach. Aký paradox, z kancelárii,kde začínal, teraz odchádza na trvalo, definitívne.
Mal príliš veľké ambície ako mladý muž, ktorý sa chcel vyšplhať na vyšší post.
Firma prosperovala natoľko, že sa vedenie rozhodlo rozšíriť svoju firmu o nových zamestnancov. Na pracovnej porade sa rozhodlo,že sa založia dve marketingové oddelenia a jedným zo šéfov bude práve Michal, ten to prijal s nadšením.
Prejde chodbou, na ktorej postávajú jeho kolegovia, poniektorí ho pozdravia, iní zas odvrátia tvár, akoby ho nepoznali. Zastane pri dverách svojho šéfa, zaklope a čaká.
Odrazu sa ozve sekretárkino. - Ďalej, prosím. – Michal vstúpi do kancelárie.
- Pán vedúci vás očakáva. – sekretárka sa na chvíľu naňho pozrie, potom, skloní sa nad papiere a píše ďalej. Ladislav Soriansky, vedúci ekonomického oddelenia stojí pri okne otočený chrbtom k nemu. Má veľkú zlosť na neho. Michal zničil firemné auto a firmu dostal do veľkým problémov.
- Pán Bartošík, od určitej chvíle, to na povýšenie nevyzeralo, stalo sa, čo sa stalo. Poškodil ste dobré meno spoločnosti IPREX, preto sme sa rozhodli s našim direktorom, za hrubé porušenie pracovnej disciplíny vás prepustiť. –
Michal ostáva nehybne stáť, je prekvapený, pozbiera všetky svoje sily.
- Je mi to veľmi ľúto. Som si vedomý viny. –
- A teraz pôjdete na sekretariát direktora, sekretárka vám povie ostatné. - zakončí rozhovor rázne šéf.
Navždy skončil v tejto firme, všetci na neho zazerajú ako na vraha, akoby to mal napísané na čele. Už ho tu nič neviaže, necíti sa tu dobre, i kolegovia ho zradili, vyčlenili ho z kolektívu. Aj tak by tu nedokázal ďalej pracovať. Vchádzajúc k direktorovi sekretárke si všimne, ako flegmaticky sekretárka vyberie jeho pracovný spis, naťuká čosi do počítača a podá mu výpoveď.
– Pán direktor to už podpísal. Z vašej strany stačí podpis a vec sa uzavrie.
- Už nie ste zamestnancom našej firmy. – naznačí polohlasne sekretárka a venuje sa ďalej svojej práci.
Vyjde z firme, ešte raz sa za sebou obzrie, chcel tak veľa spraviť pre firmu, zdokonaliť ju a nakoniec, že sa neskôr osamostatní, časom si založí vlastnú firmu, sa odrazu rozplynul ako sen. Je zima, chlad, mesto ho hlce svojou šednosťou, nevie kam by mal ísť. Domov sa mu veľmi nechce. Čo povie Kamile? Je nezamestnaný?
Vracia sa pešou zónou späť, trápi ho vlastné svedomie, tak by chcel zmeniť vo svojom živote veľa, vie, že to bohužiaľ už nie je možné. Rozhodne sa zájsť do baru. Spláchnuť svoju bolesť. Alkohol síce nie je jeho silná stránka, ale dnes má chuť uhasiť svoju bolesť a spiť sa do nemoty. Jeho otec sa často spíjal, bol verný poháru viac ako svojej žene.S mamou žili od výplaty k výplate, nikdy si nemohli dovoliť to, čo ostatní.
S triedou nemohol ísť ku koncu školského roka na výlet, neboli peniaze. Trebalo šetriť a každú korunu obracať.Na jeho pití sa nikdy nešetrilo, na to peniaze sa vždy museli nájsť, ináč k mame bol agresívny a bil ju. Ako dieťa mal strašné detstvo, nerád naň spomína. Vojde do baru, pri pohľade na barmanku si povie, je veľmi pekná. Pristúpi k barovému pultu, objedná si drink a pomaly si ho vychutnáva.
Po dvoch pohárikoch sa mu svet nezdá až tak zlý. Nespúšťa z očí krásavicu za obsluhujúcim pultom. Predstava intímneho styku s ňou ho vzrušuje. Zalieva ho príjemný pocit blaženosti a falošný pocit šťastia. Je naozaj krásna, neprestajným pohľadom jej nedá pokoja. Po druhom poháriku mu svieti kontrolka, agresivita a sexuálna túžba u neho narastá.
Buchne päsťou po barovom pulte a zaškrípe zubami.
- A do tretice prosím. - čašníčka Lara sa neho pozrie.
- Láskavo nerobte tu cirkus, lebo budem musieť zavolať hlavného . –
Buchne na pult ešte raz a rozkričí sa na celý bar.
- To na mňa, mačička, posielaš svojho šéfa? K drinku by si mi mala pribaliť svoj úsmev. Poď moja, noc s tebou nie je predsa žiadny hriech. Páčiš sa mi. –
- Prosím neflirtujte, so mnou, nie som vaša milenka. – barmanka zostrí slová.
Má toho už dosť, chlapi sa tu každý večer ožierajú ako svine a nikdy to nedopadne dobre. Niekedy má z nich nervy, každý večer sa v bare sa objaví jeden ochlasta, s takýmto ľuďmi sú vždy problémy.
Keď si vyberala toto povolanie, samozrejme rátala s takým niečim, ale v každom prípade, žiadny ožran s ňou flirtovať nebude. Michal však neprestáva s obdivom ku krásnej barmanke, dotkne sa jej dlane a nečakane ju pobozká.
- Si krásavica. – pritisne si ju k sebe.
- Prestaňte! – Nemá inej možnosti ako zavolať hlavného.
Zdá sa jej to jediné správne riešenie.Vidí, Michalova agresivita stúpa, žiada si sústavne nalievať. A sama si s ním neporadí. Michal to iba potvrdzuje, je stále agresívnejší a agresívnejší. Na koniec je rada, keď spoza barového pultu sa objaví hlavný čašník, ktorý už vie, čo má robiť s takýmito ožranmi. - Hádam už toho bolo dosť! Neflirtujte tu, prosím s mojím personálom! Ten tu je na obsluhu, nie na flirt! - a zasiahne.
- Mňa nikto vyhadzovať nebude. Som Michal Bartošík. – a bije sa do pŕs.
- Ešte uvidíte kto som ! Všetko vám spočítam. – vykrikuje ako zmyslov zbavený. Michal robí taký cirkus, že zamestnanci baru sú nútení vykázať ho von na ulicu.
A tak sa túla sa ulicami polnočného mesta, možno to prepískol ,ale nie natoľko, aby bol vyhodený Celý svet je zlý, hnusný a dnešok to iba potvrdil. Kamila otvorí dvere, už sama dobre vie koľko bije, keď ho vidí vo dverách. Ledva trafí na chodbu bytu a potom, čo do nej vkročí, zloží sa ako rogalo. Takého spitého ho vidí Kamila po prvýkrát. Pozrie na neho, hodí na neho vyčítavý pohľad.
- Ty si pil ? – opýta sa ho.
- No a čo má byť? I ťava, keď je smädná sa napije a nenarieka. Kurva život, chápeš som prepustený! Od zajtra som nezamestnaný! –
Michal sklamal na celej čiare a ona s ním plánovala budúcnosť.Náhle sa rozzúri.- Ty fľandra, kvôli tebe sa to všetko stalo! To ty si mi volala na mobil, ty môžeš za všetko! Pôjdem do basy, ty, ako ťa nazvať? Za ten čas čosi ty budeš život užívať, ja pôjdem sedieť do basy. -Natiahne z otočky pravú ruku, rozmachne sa, Kamila sa ani nenazdá a Michal ju surovo udrie.
Zavrie za sebou dvere a schádza dolu po schodoch.
Dnes má Alica narodeniny, Kristove roky sú pre ženu ten najkrajší vek.
Má tridsaťtri rokov.A so spokojným svedomím môže povedať, má všetko, čo k životu treba. Dobré pracovné postavenie, je dokonale šťastná, to jej jednoznačne k životu stačí. Čo viac si môže v dnešnej dobe žena priať? Ulovila muža, ktorý stojí za povšimnutie.
Pavol je naozaj švihák. Exceluje nielen svojim zovňajškom, ktorým ženy vždy priťahoval, samozrejme i svojou inteligenciou a vystupovaní Veď byť riaditeľom podniku, je mať akúsi prestíž a nie je to hocičo. S pokojom sebe vlastným môže povedať, fakticky dosiahol čo sa len dalo, kariéru, povýšenie
V tom pravom slova zmysle
Zaparkuje auto pred cestovnou kanceláriou Goldtour, diaľkovým ovládaním uzamkne svoj zelený opel a vchádza do budovy cestovnej kancelárie na prvé poschodie. Rozhliadne sa a kráča hore po schodoch.
Dnes sa musí plesnúť po peňaženke, Alica oslavuje. Tridsaťtri rokov, je vek hodný závidieť. Petra sa stáva jeho minulosťou, sú chvíle, ktoré sa nedajú zvrátiť späť, aj keby to osud akokoľvek chcel. Jednoducho sa to nedá. Petra to už dávno pochopila, skôr ako nastal u nich rozchod. Už vtedy, keď Pavol prichádzal neskoro domov. Presťahoval od nej zo spálne do obývačky. Ostala v noci sama, vedela, že ich šťastie sa tým stalo nenávratnou minulosťou, bez akýchkoľvek slov a debát. Ich vzťah sa navždy ukončil, spečatil a ukázal definitívny koniec.
Vojde do cestovnej kancelárie, víta ho úsmev milej pôvabnej ženy. Má husté blond vlasy po plecia, brilantné oči zelenej farby, nádherné vlasy, ktoré zdôrazňujú jej ženskú krásu. Hrubé črty pier sfarbené do červena, len pridávajú šarm jej stopercentnej ženskosti.
Na stole ležia prospekty dovoleniek, zoradených podľa sezóny.
Po pravej strane, kde kvitne ruža vo váze, sú ponuky na letnú sezónu, po ľavej zas ponuky na zimnú sezónu na obdobie január – marec do lyžiarskych stredísk. Žena sa nakloní nad papiere, ktoré má pred sebou, v jej výstrihu sa pasú dokonalé prsia. Preloží si nohy, Pavol si všimne ich dokonalosť : hrubé lýtka, nádherné stehná v červenej minisukni iba zdôrazňuje výnimočnosť neskutočnej krásky.
- Čím vám môžem poslúžiť? – opýta sa ho.
Na chvíľu nastáva prekvapivé ticho, žena sa pousmeje a čaká.
- Máte ešte vianočnú ponuku na zájazd do Álp? –
- Pozriem sa. – kým pracovníčka cestovnej kancelárie vyhľadáva potrebné informácie pre Pavla, ten si prezerá prospekty zo stola.
– Áno, máme, v silvestrovskom období je dosť ponúk . Kde to bude? -
- Salzburg je naša obľúbená destinácia. Bude to zájazd pre dve osoby . –
Zájazd je po pol hodine zakúpený, tento darček pre Alicu bude príjemným prekvapením. Sama je športový typ a rada lyžuje. Tento šport je pre ňu akýmsi relaxom a Pavol sa pri pri tomto športe na učil nielen stáť nielen lyžiach, ale naučil ho živote, čo je pravá, skutočná láska. A za to je Alici nesmierne vďačný. Naučila ho žiť a milovať, popri nej sa stal iný človek.
Tá momentálne prechádza cez most na námestie k známemu kaderníctvu Merilyn. Sára si tento kadernícky salón zariadila v centre mesta a treba povedať vynáša jej to. Jej manžel je poslancom mestského zastupiteľstva a tak sa mu priklepla táto budova, kde má svoje kráľovstvo
- Ááá, dobrý deň, pani Alica. – osloví ju. Vždy nahodí svoj úsmev, keď chce čosi dosiahnuť. Sára vie dobre, kto Alica je, má rada taký typ zákazníčok, hmýria peniazmi, je rada, keď tie najväčšie kšefty prechádzajú jej rukami.
- Rada by som si dala spraviť účes do spoločnosti, chystáme sa s priateľom na večeru, oslavujeme. – ozve sa.
- Samozrejme. Aký to má byť účes? –
- Niečo, čím by som priateľa ohúrila. Nemám ani len predstavu . –
- Vlasy trocha podstrihneme, sú krásne dlhé, trocha natočíme a vytvoríme dokonalý účes. - odpovie Sára. - Ďakujem. – Dnešný deň je len a len ich a Alici si živo predstavuje oslavy svojich narodenín s Pavlom.
- Ako sa darí pánu Bačinskému vo firme? – opýta sa Sára Alici.
- Tento rok je celkom úspešný, darí sa. – a Sára drží hrebeň v ruke a púšťa sa do práce. Alica má husté podajnné vlasy, dobre sa tvarujú.
- Ale minule som čítala v okresný novinách, že váš syn Miroslav dosiahol pekné druhé miesto v karate. Gratulujem. Máte doma hotového športovca. –
- Aj priateľov syn Roman sa chce venovať profesionálne futbalu. Chce ísť na športové gymnázium. –
- To je odvážny krok. Držím mu palce! – povie Sára a pomaly je účes spolovice hotový. - -
- A o bábätku neuvažuje? – nečakane sa spýta skúsená kaderníčka.
- Dvakrát som potratila, už o dieťati uvažovať nemôžem. –
- Prepáčte, nechcela som.... – Sára sa ospravedlní.
- Nič sa nestalo. I bezdetné partnerstvá sú šťastné a my ním sme. – pred zrkadlom sa Alica vidí v plnej kráse, je spokojná, veľmi jej to sluší. Pavlovi sa bude páčiť. Keď je kaderníčka s účesom hotová, Alica zaplatí účet, je rada, že dnes môže Pavla prekvapiť.
Budú to nádherné oslavy, pevne v to dúfa. Cestou na sídlisko, uvažuje, je treba spraviť ešte toľko veci: pripraviť občerstvenie, prestrieť stôl, verí však, že všetko stihne, veď je v predstihu a má čas. Doma sa postaví sa pred zrkadlo: na svoj vek má dokonalú postavu tomu je nesmierne rada. Oblečie si ružové tričko s veľkým výstrihom a mini sukňou nech je oblečená pre Pavla sexi, ale ani nie príliš vyzývavo. Nezabudne si prezliecť čipkovanú bordovú podprsenku, tú na nej Pavol vidí najradšej.
Prsia sa jej vynímajú ako ženský klenot, budú tou lahodnou pasiou pre Pavlove oči. Pousmeje sa, je rada. Konečne prežíva dokonalé šťastie a pomaly začína s prípravou občerstvenia, čo netrvá dlho, do hodiny je hotová. Byt je pomaličky uprataný a za pár minút je v poriadkom. Alica sediac na gauči s dokonalým účesom vyzerá ako pravý diamant. Už pripravila všetko a vyčakáva. Keď sa dvere otvoria do bytu , vie je to Pavol. Prichádza s kyticou ruží.
– Ahoj, zlatko, želám pekný narodeninový deň. Si krásna. – objíme ju a pobozká.- Všetko najlepšie k narodeninám. Milujem ťa. –
- Aj ja teba, Pavol. – položí ruže do vázy a hľadí na kvety.
Dýcha z nich neskutočná romantika.
- Sú nádherné. – Alica sa nadchýna. Podá jej šperkovnicu a obálku s previazanú červenou stuhou . – Iba pre teba. – a vloží jej darčeky do ruky. Kým sa kochá v daroch, on nalieva víno do pohárov.
- Tak na tvoje narodeniny, na teba, Alica. –
- Na nás, Pavol. – Oči jej žasnú, je šťastná konečne. Sediac na gauči ju začína bozkávať, je naozaj dokonalá žena plná túžby a vášne. Rozopne jej blúzku, stráca pri nej hlavu.
- Si moja. - vchádza mu rukou do rozkroku, stáva sa sexi dračica.
Opätuje Pavlovi vášeň a strháva z neho košeľu. Pavla chytá nadnášajúci pocit, to čo prežíva s Alicou neprežíval ani s vlastnou manželkou. Rozopína jej blúzku, Alici sa ihneď ukazujú jej nádherné prsia, Pavol je celý bez seba. Dotkne sa jej pier, zahladí sa nežne do jej očí a pohladí ju. Začne ju bozkávať, jazyk obmýva jej pery ako voda svoju rieku. Strháva z nej sukňu , Alica Pavlovi vyzlieka nohavice.
Muž jej srdca, ktorého ma oproti jej začne bozkávať stehná, začína pomaly, ale pritom vášnivo, potom pritláča jazyk stále silnejšie a silnejšie a stupňuje vášeň. Dostáva sa stále vyššie a vyššie k jej ohanbiu, má prirodzenú vôňu, až Pavol stráca hlavu. V tom Alica nežne zavzlyká a vykríkne.
- Daj mi to tam tak ,ako to mám rada ja! – práve toto Pavol potreboval, ten oheň plný erotiky, ktorý vychádza z tejto neskutočnej ženy.
Alica je mladá a presne vie, čo Pavol potrebuje, poznajú sa už predsa nejaký ten čas. Obidvaja sa presunú do spálne a milujú sa do vytrženia, V ich milostných hrách je všetko, čo láska dvoch ľudí potrebuje. Svetlo pre nehu, nádej, žiť a milovať toho druhého. Byť dňom a nocou, ktorá sa mení na krásny deň vo dvojici.
Keď obaja vytriezvejú z vášne, Pavol sa nakloní k Alici a povie.
- Bolo to krásne. –
- Viac než krásne. – dodá Alica a zaspáva Pavlovi v náručí.
Spia tak hodinku, to im úplne postačí. Potom Pavol otvorí očí, pretrie si tvár a spamätáva sa. Vstáva, do príjemného neskorého podvečera, už sa pomaly stmieva. Toto milovanie s Alicou bolo čerešničkou na torte. V kuchyni Pavol rozsvieti svetlo a otočí sa vo chvíli, keď mu zoči – voči stojí Alica. - Dáš si so mnou kávu? –
- Po dobrom a skvelom sexe, veľmi rada. Páčilo sa mi to s tebou. –
- A ty si bola fantastická. – voda v kanvici zovrela. Pavol zalieva kávy a ukladá ich na stôl.
Pomieša si kávu, pridá za lyžičku cukru a povie.
- A mám ešte jedno prekvapenie. Večeru pre dve osoby U Zlaté Juliána. –
- Príjima sa. – Alica si uchlipne z kávy a pomaličky si ju vychutnáva. Pije ju aspoň s takým pôžitkom, akým sa s Pavlom milovala. Pavol chytí za ruky, Alicine dlane sú teplé, to teplo ide priamo zo srdca. Pavol je veľmi šťastný a rád.
Pred nemocnicou stojí mohutný dub. Rozprávať by za neho mohla jeho minulosť, svojou korunou sa skláňa nad nemocničnou budovou, akoby bdel pozorným okom nad osudmi pacientov.Tesne pred vrátnicou stojí parkovacie miesto a autom, ktoré teraz pred malou chvíľou zaparkovalo. Kamila poprosila suseda, či by ju neodniesol do nemocnice.
- Ale samozrejme, pani suseda, čo by som neurobil pre vašu mamu. – súhlasil sused s Kamilinou požiadavkou. Petra po prvýkrát prichádza domov
na priepustku, je nadšená. – Postojme chvíľu. – usmeje sa na dcéru pred nemocnicou. Kamilu už dávno nevidela mamu tak šťastnú.
Z okna auta sa náhle vykloní sused a Petre zamáva.
- A Michal je kde? – opýta sa.
- Potom dobre, mami...., - dodá Kamila.– nálada odrazu zamrzne na bode mrazu, cítiť napätie ako slučku na krku. Petra túto hru na mŕtveho chrobáka pozná až príliš dobre. Uznáva sama , je to správne nerozoberať problémy pred iným, tie sa riešia doma. Hľadí na dcéru, obe ženy chápu to ticho medzi nimi , bohužiaľ a je po dobrej nálade.
Prídu domov, otvorí kuchynský drez a vyberie si svoj obľúbený čaj. Porozhliada sa okolo seba, tak veľmi jej všetko chýbalo: táto šálka, stôl, obrus, i obyčajná stolička, na ktorej rada sedí. Nič sa tu nezmenilo, len samoty a bolesti tu akosi pribúda, čím ďalej tým viac. Starosti sa nakopili. Myslela si, že aspoň Kamila s Michalom budú šťastní a budú si navzájom oporou.
A je to tu..., takéto prekvapenie nečakala. Sadne si s pripraveným čajom v ruke a dá do neho neho lyžičku cukru. Nesladí príliš, i minerálky, ktoré kupuje v obchodoch vyberá si zásadne nesladené.
- No, tak rozprávaj, čo sa stalo? – Kamila si odpije z coly.
- Michal spôsobil služobným autom smrteľnú autonehodu, zrazil motocyklistu, kvôli tomu ho prepustili. Keď prišiel domov, bol veľmi opitý. Potom ma udrel, zabuchol za sebou dvere a odvtedy sa neukázal. - len čo Kamila dohovorí, ktosi zvoní. Petra práve dopíja čaj.
- Nechaj pôjdem.... – a vyjde na chodbu a ostane nehybne stáť. Nevie, čo má v tej chvíli povedať. Oproti nej stojí Pavol. Nečakal, že manželku nájde doma, dúfal, že bude ešte v nemocnici.
- Mami, kto prišiel? – spýta sa Kamila.
Petra stojí, hľadí na Pavla, obaja nevedia, čo majú robiť.
- Kto prišiel? – Kamila sa spýta ešte raz a zvýši hlas. Vychádza na chodbu a narazí na otca.
- Ty máš ešte oči vojsť do tohto bytu? A frajerku si nechal kde? Teraz je dobrá aj mama? –
Kamila zúri.- Ani neviem, čo ti mám povedať. Ty, starý playboy. Si vôbec človek? –
- Nehádaj sa, Kamila! – Petra napomenie dcéru.
- Veď mám pravdu. Nechal nás, nemá právo sem vojsť. –
- Ale je to tvoj otec ! – Petra bráni Pavla.
Pavol stisne kľučku na dverách a vojde do obývačky, do kufra si vloží pár košieľ, nohavice, tričká a uzamkne ho. Odnáša v ňom roky prežité roky s Petrou, so svojimi deťmi: s Romanom a Kamilou, i ich detstvo, spoločné rodinné chvíle, ktoré sú odteraz nenávratne preč. Svedomie sa v ňom čoraz viac ozýva, bolí ho to veľmi, a vôbec neverí na návraty, že nájde znova stratené šťastie a vlastnú rodinu.
Keď má veci zbalené vychádza na chodbu. Otočí sa, tak rád by pohladil svoje deti, objal Petru, vie však nemá to zmysel. Nenávidia ho, za to, čo im vykonal. Najhoršie je, že majú pravdu.
- Odchádzam navždy! Odpustite mi! Mal som vás rád. –
Ťažko je uveriť jeho slovám. Romanko tomuto otcovmu divadlu, ktorý Pavol predvádza neverí, a vôbec neverí mu nikto. Petra sa pozrie sa na deti a iba povie.
- Ostali sme sami, ale zvládneme to! – a náhle ukončí tento nečakaný deň.
Gabriel Németh
člen Spolku slovenkých spisovateľov
11.4.2019
