reklama

Gabriel Németh román Slzy pre bolesť deviata kapitola / Klasika /

deviata kapitola / Klasika /

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ráno sa prebudí okolo pol šiestej. Šaňo, ten vstáva skôr, leží na posteli a číta, aby Romana nerušil. Ani Roman však nedokáže v nemocnici dlho spať, vadí mu ten ranný ruch na oddelení. Zobúdza sa i on, otvorí očí a vníma okolie okolo seba.

- Dnes sa zdá byť vydarený deň. - zloží Šaňo knihu na nočný stolík a prihovorí sa mu.

- Aspoň dúfam..– naznačí Roman.

 Všetci sa už tešia na na Vianoce, ktoré prežijú doma pri svojich blízkych. Najväčšiu radosť má Roman, ale už na posteli ležať toľko nevydrží, miestami sa zdá, že z toľkého ležania mu vyderavie chrbát. Je športový typ, nie je zvyknutý toľko oddychovať. Vytiahne zo stolíka počítačové hry, ktoré mu kedysi kúpil otec a spomenie si na neho. Chýba mu. Bolo by dobre, keby bol s rodinou. Nie je to však možné, zaprel rodinu a odišiel od nich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pomaly sa už blíži čas raňajok, donesie mu ich sestrička Ola. Raňajky tu nie sú veľmi výdatné, ale ako tak nasýtia žalúdok. Nech sú aké sú, ale sú to predsa raňajky, ktoré patria k rodiacemu sa dňu za oknami. Po nich pre zmenu sa Roman rozhodne čítať. Pozrie sa na encyklopédiu, ktorú mi doniesla Kamila s Michalom.

Celý zahrúžený do knihy sa nedá nikým rušiť. Doobeda pri čítaní sa dvere na izbu nečakane otvoria a on má návštevu. Samozrejme nemôže to byť nikto iný ako tréner futbalového mužstva Laco Slivka. Sadne si k nemu so slovami.

 - Tak, ako futbalista? –

- Už po operácii. - a vysuniem nohu trocha vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Je mi doslova na nič z tohto ležania. – povie Roman.

- Pozdravuje ťa mužstvo. Chýbaš nám do počtu na ľavom krídle. –

- Budem sa snažiť, aby rehabilitácia dopadla,čo najlepšie. Rád by som bol,

 keby sa noha dala do poriadku. Najradšej by som obliekol kopačky a hral už teraz. –

- Budeš hrať uvidíš. – 

- Verím to mu i ja. – Roman si verí si, to je hlavné, veriť si, že sa z toho dostane.

- A aby som nezabudol. Doniesol som ti pár jabĺk, pomarančov a minerálku. Športovec potrebuje vitamíny. Tak sa drž a nevzdávaj sa! - tréner Laco Slivka pomaly vstáva a lúči sa.

Má ešte pedagogické povinnosti, okrem toho, že je trénerom žiackeho mužstva v prvom rade je učiteľ a vyučuje žiakom. Poobede má dve hodiny telesnej výchovy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Blíži sa pomaly dvanásta hodina, čas obeda, Roman so Šaňom riadne vyhladli. Trénerova návšteva splnila svoj účel, v každom prípade Romana povzbudila, dodala ďalšej sily, ktorú tak potreboval.

Po obede, keď sa všetci naobedujú a sú spokojní, nastupuje klasika, každý oddychuje na svojich izbách ako vie. Roman so Šaňom debatia na posteli vždy si majú, čo povedať. Konverzácia u nich nikdy neviazne. Rozprávajú sa o svojej rodine, o kamarátoch, o športe len tak, čo ich napadne.

Odrazu k nim na izbu, keď sa dvere otvoria, prichádza návšteva z vedľajšej izby. Pekná, príjemná babenka, bábika ako z cukru, s táckou v ruke, na ktorej nesie koláče. Obidvaja sú prekvapení, dámsku návštevu vo svojej izbe nečakali. Dievča je štíhla a zdá sa cool baba, ťaha jej tak na pätnásť. Prsia má tak akurát a dobre vyvinuté, štíhly driek, krásne dlhé čierne oči, tvár skôr vystrihnutá z časopisu pre modelky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Páči sa obom, no najmä Šaňovi.

– Volám sa Zora Valická, som z vedľajšej izby. Doniesla som vám trocha koláčov. Dnes mám narodeniny a hlavne som sa prišla pozrieť na teba. – a pozerá sa na Romana.

- Ponúkni sa ! – Zora ponúkne i Šaňa a všetci v trojici veselia debatia, akoby Zora patrila k nim odjakživa. Všetci traja odrazu si sadnú vedľa seba a rozprávajú sa. Čas ubieha až príliš rýchlo, aby si to sami uvedomili. Všetci sa cítia fantasticky, akoby Zora patrila k nim odjakživa. Nedokážu sa od seba odlepiť, zhovárajú sa v jednom kuse, slovo dáva slovo a je to riadny pokec medzi sebou. Ale všetko musí mať koniec, i táto návšteva. A tak Zora vstane a pomaly odchádza. Chalani na seba mrknú, nevedia sa dostať k slovu , až Šaňo dostane z ničoho nič zo seba.

- Celkom slušná babenka. – a obaja chalani sa smejú. 

Ako chlapi musíme Zoru zhodnotiť, to sa nestáva každý deň, že do chlapčenskej izby príde dievča na návštevu. Je však vidno, že Šaňo vyberá slová a dáva si pozor na jazyk, veľmi sa jej páči, vcelku Zoru hodnotí ako dobrú babu.

- Počúvaj Šaňo, nič v zlom, ale nazaľúbil si sa náhodou?–

- Kámo, musím ti priznať páči sa mi, zdá sa celkom dobrá kočka. –

- Nie to som sa pýtal, či je dobrá. Ale či si sa nezaľúbil ?

 Odrazu Šaňo mlčí.

 Kto mlčí, ten svedčí...., - povie Roman Šaňovi.

 Ešte v ten deň celé detské oddelenie od zdravotného personálu a najmä od primára má prekvapenie, je to také malé prekvapeníčko pre malé deti. Prichádzajú všetkých pobaviť Veselé nosy – nemocniční klauni. Roman so Šaňom vstanú z postele, tento program nie je pre nich a kráčajú do spoločenskej miestnosti. Majú tam množstvo spoločenských hier, ich ako ináč zaujmu šachy. Sadnú si obaja k stolu rozohrajú medzi sebou jednu partičku. Táto hrá má logiku ako i ich rozhovor medzi sebou.

 - Povedz, ako ťa tak mohol ten spolužiak nechať dokoličiť, že musíš ísť až na operáciu. Som pokojnej povahy, ale toto by som mu nedaroval. –

- Všetko sa mu prepečie, jeho otec sa veľmi dobre pozná s riaditeľom školy a školu ako taku vždy sponzoruje. Chápeš to...... –

Chápem, ale predsa, je to surovosť najvyššieho zrna.Ale teraz, Roman, musíš pochopiť ty. Šaňo vezme figúrku do ruky a len tak zčista dodá.

- Šach – mat . Koniec hry. –

Tak to si mi naložil. Nečakal som to . – rozhovorí sa Roman a i napriek prehre má dobrú náladu. Šaňo je skvelý kamarát a vynikajúci šachový hráč.

Čo nasleduje nasledujúci deň o tom radšej pomlčí. Romana čaká ešte väčšie prekvapenie. Po rannej vizite, keď primár odíde z oddelenia ho navštívi Lucia. Roman otvára ústa, nedokáže sa dostať k slovu. - Ty, Lucia, prišla si? Nezabudla si na mňa? –

- Ako som len mohla, priatelime sa. –

- Tak táto návšteva má pre Romana má skutočný zmysel – je prekvapený. Váži si to nesmierne. A ani dialóg medzi nimi neviazne, je priateľský a možno i viac ako priateľský. Ten preruší Šaňo, keď vôjde do izby, ale to už je Lucia pomaličky na odchode.

- Šaňo, mňa prišla navštíviť Lucia..... –povie Roman. Je šťastný žiaria mu oči. Usmeje sa milo na Luciu, ona na neho. Šaňo vybadá, že to nie je obyčajná návšteva spolužiačky. Nahne sa k Romanovi a dodá.

- A potom kto je tu zaľubený.... –

 V tom sa všetci naraz rozosmejú, nedokážu prestať.

 Sú všetci nesmierne radi a tak šťastní.....

 Zuzana sedí u gynekológa, zazerá na pacientky, ktoré sú staršie ako ona. Hanbí sa. V takejto situácii je po prvýkrát, sklopí pred všetkými zrak. Je jej nepríjemné, že je tu. Sedí na stoličke, ani sa nehne, jej mama sediac pri nej jej zoviera jej ruku a snaží sa jej byť oporou.

 V tom sa sa zjaví vo dverách zdravotná sestra.

- Prišla som s dcérou na vyšetrenie, je tu po prvýkrát. – povie Zuzanina mama.

 - Nebojte sa. Každý to zvládol, zvládne to i ona. - a pozrie sa na Zuzanu.

 Je veľmi nervózna bezradná. Vie, prepískla to, byť v štrnástich tehotná je silná káva.

- Mami, nehnevaj sa, ľutujem, čo sa stalo. - V maminých očiach sa zračí ešte hnev. Rodinné prímerie tak skoro podpísané nebude..

 - Len, smelo, poď ďalej! – nariadi sestrička. 

- Poďte ďalej. – povie za stolom gynekologička a premeriava si novú pacientku.

- A čo sa stalo? - opýta sa.

- Klamala nám, že ide ku kamarátke a šla na žúr. Už mesiac nedostala menzes. Je mi to nepríjemné, pani doktorka.-

- Tak sa vyzleč, od pol pása dole, pomaly vyjdi na vyšetrovací stôl. Nebude to dlho trvať. Neboj sa, hlavne sa uvoľní. – 

Výsledok vyšetrenia znie.

- Áno, si tehotná. Dostaneš injekciu a zárodok v maternici zmizne. To, čo v sebe nosíš ešte nie je plod. Máš veľké šťastie, že ste prišli včas. –

- Rozumiem. – Zuzana sa pomaly oblieka, ide za sestričkou, tá sa natiahne po injekčnú striekačku. - Už len pár minút a budeš to mať za sebou . –

Zuzanina mama, napriek svojmu hnevu sa snaží byť dcére oporou. Tá sa celá červená, hanbí sa a uvedomuje si, konečne je po vyšetrení. Návšteva v gynekologickej ambulancie sa pre ňu skončila. Chce čím skôr vyjsť von z nemocnice, preč odtiaľto.

 Pred nemocnicou si zhlboka vydýchne 

– A mám to za sebou. – povie si. Zvládla dnešný deň, bol to však trapas, až hrôza pomyslieť, deň, na ktorý tak dlho nezabudne.

 Je doma vo svojej izbe. Leží na svojom obľúbenom gauči, chytí do ruky diaľkový ovládač a zapne si televízor. Dlho nepozerala nijaký film. Prepína kanály, ale všade je samá reklama. Rada by sa ponorila do romantického filmu, potrebuje skutočný relax.

 Prepne na Romantika story, práve dávajú film s Belmondom. Zahniezdi sa. Zloží ovládač a sleduje obrazovku. Konečne sa z nej vytráca napätie. Po sledovaní filmu si to namieri do kuchyne, pozrieť čo robia rodičia.

Otec sedí za stolom ponorený do čítania, číta tlač. Pred sebou má svoju obľúbenú dvanástku , naleje si pivo a odpije si. Zuzana ho sklamala, pritom jej tak veril. V kuchyni sú všetci ponorení do seba. Ani Anton s Hedvigou sa nerozpráva, hnevá sa na manželku, pretože sústavne bráni dcéru.

- Ako jej také môžeš odpustiť? Veď pozri, čo vykonala! – upozorňuje Anton.

 - Je to naša dcéra, potrebuje našu pomoc. –

- Hneváš sa ešte? - spýta sa Zuza mamy. Anton pozerá hnevlivo na obidve ako sa dohadujú. Hedviga sa iba usmeje na dcéru a Zuzana vie, že jej odpustila. Mama sa teda už nehnevá, uvažuje logicky Zuza, ale otec bude ťažký oriešok. Horšie to, ale bude v škole, na to sa musí pripraviť. Je ešte týždeň vypísaná, potom nastupuje do školy. Čaká ju ťažký, preťažký týždeň.

- Pavol , podaj mi kufor. – naznačí Alica. Ešte raz sa obzrie po byte , či je všetko vypnuté , či je zastavená voda, plyn uzatvorený, okná pozatvárané. Zoberie tašky a kufor pre necháva Pavlovia obaja kráčajú dolu po schodoch pred blok.

Pavol si to zamieri s kufrom na parkovisko chytí do ruky mobil a volá taxi. Za patnásť minút taxi služba zaparkuje na parkovisko pred nimi. Pavol s Alicou nastúpia, smer cesty je jasný – letisko. Odchádza sa.

Alica má rada lyžovanie, získala si pozitívny vzťah k tomuto bielemu športu. Jej otec bol lyžiarsky inštruktor, chodili spolu často na svah a ako dieťa ju brával často na hory. Vďaka nemu sa naučila stáť pevne na lyžiach. Často jej pripomínal. Kto sa vie dobre postaviť na lyže, ten sa dokáže postaviť tvárou v tvár i vlastným životným prekážkam. Bude to vydarená dovolenka, je o tom presvedčená.

 Na letisku vojdu do letiskovej, haly, prejdu kontrolou a vyberajú sa na svoj dovolenkový let. Alica pozerá svojimi veľkými očami na Pavla. Stretla človeka, ktorý stojí za to. Je to muž jej snov, ľutuje však, že ho nestretla skôr.

 V lietadle sa sedí príjemne a pohodlne, pohľad cez okno lietadla je rozprávkový. Svet z diaľky sa zdá ako smietka v oku. Cestu si vychutnávajú a majú z nej radosť. Letuška im donesie drink a ponúkne ich. Dúšok po dúšku vychutnávajú mochito a kochajú sa pohľadom z výšky z lietadla. Alica má miestami strach.

- Čo, keď sa zrútime? – prekvapí nečakanou otázkou Pavla.

- Neboj sa! Určite sme v bezpečí. – upokojuje ju Pavol .

Príchodom do štvorhviezdičkového hotela Austria - Holiday, sa zložia, sú uťahaní a vyčerpaní na švorc. Do predizby uložia batožiny a hodia sa okamžite na posteľ a zaspia.

 Cesta lietadlom bola únavná a dobehla ich. Potrebný spánok by im padol tak akurát vhod. Periny v posteli príjemne rozvoniavajú, majú vôňu po rozprávkovej dovolenke. Ľahnú si do postele a za pár minút zaspávajú. Spia tak hodinku a to im aj na oddych stačí. Keď sa zobudia, ostáva im ešte čas akurát zísť dolu na večeru.

 Pri večeri na stole nechýbajú sviečky a romantiky. Cez plameň sa odráža sa ich doterajší spoločný život, ktorý sa iba teraz začína. Pavol je vynikajúci rozprávač. Alicu zaujme zaujímavými príbehmi z vojenčiny a svojou náladou nakazia i personál, ktorý je rád, že má takýchto hostí. Tento večer patrí iba im dvom.

Alica na svojej izbe v kúpeľni zhodí zo seba šaty a chystá sa osprchovať. Musí zmyť zo seba tú cestovateľskú špinu, ktorá sa na ňu na lepila počas cesty.Stojí nahá pred zrkadlom, jej telo na jej vek je dokonalé a krásne. Uvedomuje si to,veď tridsaťtri rokov nie je tak strašný vek, kedy žena starne.

Chytí do ruky ružicu sprchy a vchádza do vane. Voda ju osvieži, dodá novú silu, tak potrebnú pre tento večer. Naberie do ruky toaletné mydlo a prechádza ním po celom tele, vonia nádherne. Cíti sa uvoľnená, priam slobodzujúco z cestovateľskej horúčky, ktorá ju zachvátila. Vytrie sa uterákom a je hotová.

Pavol na ňu hľadí ako na zázrak. Alica je naozaj krásna žena a je iba jeho.

- Si nádherná.. – povie jej Pavol, pobozká ju, vstáva z postele a odchádza do kúpeľne oholiť sa. Trojdňové strnisko ho spravilo starším, ale ináč vždy vyzerá skvele. Pri Alici musi vyzerať mlado, aj keď roky nezastaví. Po sprche sa cíti ako kráľ. Vyjde z vane, nanesie si na tvár voňavku, zavrie dvere na kúpelne a v izbe ho už čaká Kamila nahá a pripravená sa s ním milovať.

 Jožo Kočík zavrie laptop, pozrie sa na svojich zamestnancov, venuje im pár záverečných slov a ukončí dnešnú poradu. Na dnešnej schôdzi si pripravili všetky podklady na uzavretie zmluvy so zahraničnou firmou American Campany, na výrobu tlakomerov a inzulínových meračov hladiny cukru. Vývoz týchto artiklov sa môže začať v prvej dekáde budúceho roku.

Prinesie to značný obnos peňazí pre jeho firmu. Má dobrých manegerov, tí dokázali prilákať skvelých obchodných partnerov a presvedčiť ich, že jeho firma, je tá najvhodnejšia na spoluprácu.

 Mohli rozložiť svoje siete niekde inde, napríklad do Poľska, do Maďarska, oni si nakoniec vybrali Slovensko a jeho. Je rád a veľmi spokojný. Dosiahli to, čo na čom tvrdo pracovali tri roky a oplatilo sa..American Campany patrí k tým najprosperujúcim firmám.

 Biznis vedú skvele, ten im ide od ruky. Je cťou s nimi spolupracovať. Uvedomuje si to v plnej miere. Tu už nejde o obchod na dva roky, ale o dlhodobú výrobu na maximálne na desať rokov. Za ten čas síce pretečie veľa vody, ale pevne verí, že všetko má v rukách.

 Veď vie, čo robí, jednak je skvelý obchodník, má čuch na dobrých partnerov a biznis s nimi. Jedno s druhým súvisí, on patrí k tým, ktorý do tohto obchodu vložil najviac. Tri roky nepretržitej práce sa oplatilo.

 Zasunie stoličku, vstane od stola a všetkým sa poďakujem. Je po pol druhej popoludní, ukončí poradu so sekretárkou napíše dva prípisy a potom môže ísť domov. Vychádza zo zasadačky, zavrie dvere a kráča chodbou na sekretariát .

 Dnes má veľa povinnosti, je zvyknutý na pracovnú zaťaženosť. Jozef Kočík je dobrý biznismen a vynikajúci direktor. Už je pomaly pri dverách, vchádza do svojej kancelárie, keď poprosí sekretárku, aby mu spravila kávu. V tom mu zazvoní mobil, zodvihne ho

- Jozef Kočík, prosím. –

- Ahoj Jozef...., -

- Rád by som ťa upozornil na závažnú situáciu, týkajúcu sa tvojho syna. Žúruje s triedou, láka ju na zlé chodníčky, dokonca znásilnil spolužiačku a pravdepodobne je tehotná. Vedenie školy sa preto rozhodlo dať mu trojku zo správania a vylúčiť ho zo školy. –

 Jozef počúva. Musí si uložiť vlastné myšlienky v hlave, ktorá z tejto správy dostáva dokonalý šok. Opäť jeho syn Andrej. Kedy konečne prestane vyvádzať a správať sa ako sa na syna patrí.

- Je mi to veľmi ľúto a v plnej miere chápem, Marián, tvoje rozhorčenie. Vždy som bol za spravodlivosť a stojím si za ňou, aj vtedy, keď ide o môjho syna. Nech sa vagabund naučí. Škola koná správne, s trestom súhlasím. Ja už za neho horúce gaštany z kaše ťahať nebudem. Porozprávam sa s ním, že bude z toho zelený, to ti sľubujem, akože sa volám Jozef Kočík a ešte raz sa ospravedlňujem za neho. –

 Odrazu je po skvelom dni. Zloží mobil , rýchlo vstúpi do kancelárie, zoberie kabát z vešiaka a už ho niet na pracovisku. Vo dverách narazí na svoju sekretárku s táckou v ruke.

– Káva, pán direktor, je hotová. –

- Vypite ju za mňa. Musím domov. Na dnes končíme. –

 Mladučká sekretárka pozerá na Jozefa. Sama nechápe čo sa deje. Položí kávu na stôl a spamätáva sa z jeho náhleho odchodu. Káva na stole príjemne rozvonia, hľadí na na ňu, nakoniec, ako povedal direktor, sama ju vypije.

 Otočí kľúčom na aute, sadne si doň , myšlienky na syna mu nedajú pokoja. Andrej má všetko a on sa takto poďakuje. Zbije ho, že si to zapamätá navždy. Znásilňovať spolužiačku. Čosi, čo nedokáže ako otec pochopiť. Nepredstaviteľné! Kde spravili ako rodičia chybu? Dcéra sa vydarila, ale syn Andrej akoby ani do rodiny nepatril. Jozef vystúpi z auta, je nahnevaný, celý sa trasie. Hľadí na tretie poschodie, doma sa už svieti. kráča hore po schodoch, búri sa v ňom vlastná krv. Otvorí dvere a vstúpi do bytu.

- Je doma ten, hajzel? - skríkne, až sa zachveje obraz na stene. Renáta vyjde z kuchyne na chodbu, Jozef ju odsotí tak, že padne na stoličku.

- Na teba nie som zvedavý, pani riaditeľka gymnázia. - a sťahuje si remeň z nohavíc.

 - Pýtam sa kdesi Andrej? Viem, že si doma, svieti sa u teba. - a vrazí do synovej izby. Ten sedí schúlený na gauči, ani nemukne.

- Tak tu si grázlik. Znásilňovať spolužiačku sa ti zachcelo. –

 Z otočky sa rozmachne a vrazí mu jednu. Andrej sa zvalí na stôl a rozcapí sa na koberec uprostred Andrejovej detskej izby.

- Otec, nie! – kríčí ako najatý. – Otec, prosím ťa, nie! –

-Ja ti dám, nie! – remeňom ho šľahá, až musí zasiahnuť Renáta, Andrejova matka.

- Však ho prizabiješ. – postaví sa medzi dvere a bráni syna.

- Ak nechceš dostať aj ty, tak zalez do kuchyne, odkiaľ si prišla! Ináč za seba neručím. –

Andrej leží zbitý na zemi, Jozef stojí nad ním, má chuť ho ešte udrieť. 

– Prestaň, lebo udriem ja teba. –Andrejova mama zatarasí manželovi cestu k synovi a nedovolí syna viac mlátiť.

XXXXX

 Ráno rodina po včerajšom cirkuse, sedí pri stole. Andrej vstáva zo stoličky, nemieni s rodičmi raňajkovať. Otec to včera prehnal, jednoznačne. Nikdy mu to neodpustí.- Kto ti dovolil vstať od stola?. – zrúkne na neho Jozef. Andrej sa vráti a sadne si. Tak to budú pekelné dni v rodine, má sa načo tešiť. Hotové Nagasaki. Otec sa o jeho prevýchovou postará. Aj teraz hľadí na neho

Gabriel Németh román Slzy pre bolesť
Gabriel Németh román Slzy pre bolesť (zdroj: www.googleobrazky.sk)

 vražedne, až ide z neho strach.

- V škole sa správať slušne, uvedom si láskavo: na konci polroka máš trojku zo správania a si vyhodený zo školy. Rozumel si? – Jozef spustí ruku a facka padne Andrejovi na líci ako päták.

- Tak toto si trochu prehnal. A už ho prestaň mlátiť. Ide predsa do školy. – zasiahne Renáta.

Gabo Németh

Gabo Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  1 227
  •  | 
  • Páči sa:  0x

profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenádenná čítanosťdenná čítannosť

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu