Zrazená svieca v plameni.
Slnko na oblohe spí – Nenájdeš slzu v kameni.
Iba oči čo plačú ako jeseň, ktorá prší v daždi.
Poď bližšie – Jarnú farbu oči máš.
Tie tvoje brunet vlasy – Ako pšeničné klasy v láne.
Lesom kráčajú dve dlane,
a nebo nesie mraky za horizont,
pre lásku, slzy pre lásku, pre radosť.
Už bolo lásky v tejto básni dosť,
Nech vietor odnesie jar so slnečnými lúčmi
k zemi, ktorá o láske vie málo,
ale otvára svoj kráter včas, keď básnik zomiera.