Samota ostrova

Autor: Gabo Németh | 16.2.2020 o 12:10 | (upravené 16.2.2020 o 12:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

samota ostrova bolísamota ostrova bolí

Vietor rozohnil sa

v plameň sviece.

Skaly sú strmé ako cesty,

po ktorých kráčam sám.

 

 

Ja tuším, čo sa stane.

Spýtam sa seba.

Kam bude dravá rieka tiecť?

 

K moru, kde Robinsona Crusoa

opustený ostrov navždy ústi,

kde človek, prales v nás – samé pusty.

 

To je tá samota, keď duša čosi tuší.

A vie, priamo že nasleduje pád.

 

Ja musím kráčať

k brehom mora plných sĺz

ako je Božia vôľa,

 

ako je zdvihnutý prst Boha

pri západe sĺnc,

ktoré nikdy nevýjdu na obzor neba.

 

Ostane iba mesiac túlavý

a hviezdy tanečnice.

Iba bozk na tvoje líce

a viera v srdci  ďalej ísť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jeden deň niečo povie, na druhý to už neplatí. Premiér Igor Matovič

Je to pozostatok jeho opozičnej politiky, vraví Mesežnikov.


Už ste čítali?