Rozchod

Autor: Gabo Németh | 21.3.2020 o 8:42 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  107x

Ľuboš, je skvelý chlapec. Obdivujem ho.Viete, môj otec bol alkoholik, mama podľahla drogám. Vychovali ma starí rodičia, začo som im veľmi povďačná. Stará mama so starkým sú skvelí. Skutočne veľmi veľmi skvelí. 

 

 

  Viete, môj otec bol alkoholik,  mama podľahla drogám. Vychovali ma starí rodičia, začo som im veľmi povďačná. Stará mama so starkým sú skvelí.  Keď som dovŕšila osemnásť a zmaturovala na  samé jedničky, stará mama sa rozhodla, že jednoizbový byt prepíše na mňa a ona so starým otcom, pôjdu jeseň svojho života prežiť k staršiemu bratovi starej mamy, uja Ondra a ja budem mať konečne súkromie.

   Ľuboš pracuje v reklamnej agentúre, celkom solídne zarába. Vyplatíme byt, čosi máme spoločne nasporené, sem – tam nám pomôžu Ľubošovi rodičia, a tak sa nám žije ľahšie. Ľubo, je môj prvý vzťah, začal na strednej škole. Je to moja prvá láska. Chodili sme na  Strednú strojnícku školu a on hral basketbal. My dievčatá z nižšieho ročníka sme všetkých chlapcov obdivovali na palubovke. Mne hneď do oka padol krásny vysoký  chlapec s atletickou postavou, čiernymi vlasmi, slovom super chalan. 

   Po jednom takomto zápase, na pohľadnicu, na ktorej bola namaľovaná  ruža so srdiečkom som ho poprosila o autogram. Usmial sa na mňa a povedal.- K autogramu by sa slušilo aj pozvanie na kávu a dva deci červeného vínka. – Očervenal som sa, ale zároveň i  osmelila.

 – Stačí jeden.-

- Milá slečna vyhovovalo by vám to v sobotu U troch mníchov? -

- Podávajú tam vynikajúce menu  a dobré vínko. – pokračoval

- Mladý pánkom, vyhovovalo, áno. – Odpovedala som úsečne. Usmial sa, jeho smiech bol od srdca, úprimný a nákazlivý.

    O tri dni na to v piatok som prišla domov zo školy, tak okolo pol druhej. Navarila som si. K vareniu som vždy mala pozitívny  vzťah. Vareniu ma  naučila stará mama. Stála som pri sporáku a rada sa učila, čo a ako variť. Spravila som si  paradajkovú polievku zemiakovú kašu, fašírky a k tomu uhorky ako príloha.

   Keď som navarila, rýchlo som bežala ku kamarátke, dohliadať na jej štvorročnú Simonku. Soňa musela skočiť k rodičom pretože jej otec dostal žlčníkový záchvat. Prišla domov neskoro, dali sme si kávu a trochu viac zarozprávali, ako je to u ženách bežné.

   V sobotu ráno som vstala na deviatu, spravila si raňajky, vybrala múku vajíčka, čerešne a upiekla čerešňovú bublaninu, ako ma učila stará mama. Potom som sa okúpala, upravila sa, naniesla na seba parfém ,  ktorý mi kúpila kamarátkina mama, keď bola v Paríži na kongrese. Za hodinku som bola hotová. Nechala som zámerne svietiť v obývačke, zamkla byt a utekala na autobusovú stanicu, aby som stihla 212, ktorá ma zvezie presne na pešiu zónu. Srdce mi búšilo ako zvon, keď som vystupovala, rýchlo som sa náhlila k baru, kde sme sa mali stretnúť.

  Už  z diaľky som ho videla ako drží v ruke ružu. Vošli sme do baru, sadli si, chytili do ruky jedálny lístok a hľadeli, aké majú menu.

-Čo si dáte milá, slečna? –

- Vyprážaný syr s hranolkami . –  Iba lúskol prstom na hlavného, akoby bol doma Ten za pätnásť minút doniesol objednané jedlo 

- A k tomu dvakrát dva deci modranského. – vyzval Ľuboš čašníka. Bavili sme sa dobre. Bolo to vydarené rande. Ľuboš nebol len fešák s atletickou postavou, čiernymi vlasmi a vábivými hnedými očami, bol inteligentný a veľmi zdvorilí .

    Slovom bolo nám spolu dobre, hlavne ja, som sa v jeho prítomnosti cítila dobre. Keď sme večer vychádzali z baru, hviezdy sa križovali s mesiacom, ktorý kráčal oblohou. Ľubo, ma odprevadil k bloku, kde bývam.

- Slečna, kde bývate? –

- Na treťom poschodí. –

- Ale tam sa svieti. –

- Ale ja sa nebojím. –

- Pod svetlom býva najväčšia tma. Odprevadím vás, čo ak sa vám do bytu  nasťahovali mimozemšťania. –

-  Odprevaďte ma teda, ak myslíte. -   zviezli sme sa na tretie poschodie výťahom.  Keď sme z neho vystúpili otvorila som dvere a bola veľmi šťastná.Vošli sme do bytu, Ľuboša som usadila v obývačke na gauč a z  likérnika som vybrala víno. Nadvihla som fľašu tvárou k nemu

-- I ja mám kvalitné ale biele. -

- Rád si ho vychutnám, milá slečna. –

- Netykajme si už, ja som Alena. -

- Alenka z říši divu?-

- A možno aj. – a usmiala som sa a veľmi som chcela, aby ma objal. Trochu sme sa zhovárali, popíjali vínko, až neviem ako skončili sme v spálni.  Bolo to krásne milovanie, plné túžby a ohňa, na ktoré ani po dvoch rokov manželstva nedokáže zabudnúť.

  Po štyroch rokoch, ako sme skončili strednú školu, sme sa zobrali.Veľmi som chcela mať  dieťa, ale na koniec sme dospeli k názoru, že rodičovstvo necháme na neskôr, ale čím viac čas ubiehal, tým viac som chcela byť matkou., až som nečakane otehotnela. Správu o tom,  že som tehotná, som si nechcela nechať  pre seba. Túžila som sa o ňu podeliť s mojím najdrahším.

 

  Jedného dňa bol to piatok mi povedal že ide ku kamarátovi opravovať auto. Ak oprava bude trvať dlhšie,  prespí u kamaráta a príde domov na druhý deň.  Ak auto opravia včas, domov príde určite. Aké bolo moje prekvapenie, keď na pol deviatu večer Ľuboš prišiel Okúpal sa, oholil, na niesol si na tvár vodu po holení značky Adidas  a  vošiel do obývačky.Keď sme sa usadili v obývačke,  vybrala som z likérnika víno, naliala ho do dvoch pohárov a sadla si k nemu. Ľuboš sa pohodlne zahniezdil na gauč.

   - Oslavujeme niečo? – hlboko som mu hľadela do očí. Mal ich krásne hnedé ako dva horúce gaštany, ktoré sa čeria jeseňou

- Ľuboš, som tehotná. –

- Čosi tehotná? Alena, ja nie som ešte pripravený na otcovstvo a ani ty byť matkou. Vieš, čo je mať deti, prináša to veľké starosti. A čo ja moja kariéra?  A tvoja? Môžeš nastúpiť o rok do našej firmy rysuje sa ti tam nové miesto. Už na tom pracujem.Dieťa zásadne nie! -

  Sprísnil Ľuboš na mňa svoj  pohľad.Srdce mi skoro zamrrelo. Nečakala som to.. Potom jednoducho vstal, vína sa ani nedotkol Obliekol sa rýchlo vzal na seba kabát a zabuchol za sebou dvere. Utekala za ním, on sa však  strácal do nenávratna.

  Vonku som ho nikde nevidela. Odrazu ma pohltila bolesť a neúprosný čas, ktorý bol teraz nepodstatný. S plačom v očiach, som zlomene kráčala domov. Fúkal ostrý vietor, oprela som sa o neho. Nedokázala  som sa vymaniť z jeho neoblomnej sily. 

   

Rozvieval mi vlasy , pálil ma svojou silou, doslova horel. Zalievala ma neskutočná láva pocitov a veľké sklamanie. Keď som  vstúpila do bytu, bol neskutočne prázdny.Ešte viac som sa rozplakala. Najradšej by som sa nevidela. Ostala som napospas svojmu osudu. Úplne sama bez lásky k životu, plného sĺz a sklamaní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Odporúčanie novej pandemickej komisie neprežilo ani deň

Návrh ministra Krajčího o povinnej karanténe pre deti neprešiel vládou.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Matovič skúša vládnuť

Premiér už nepočúva len zdravotníkov.


Už ste čítali?