Lúčenie s otcom

Autor: Gabo Németh | 11.4.2020 o 7:05 | (upravené 11.4.2020 o 7:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

Tráva sa trávou strastí.

Je deň pred súmrakom a iné žiale.

Človek nikdy nemá toľko strasti,

 

ako keď sa vo veľkej knihe píše.

Človek ostane sám. Nie je to kliše,

keď tma je bratom šera.

Tak ako dnes tak včera.

 

Hviezdy – trblietavé tanečnice.

Posielam ti, otec, básne na tvoje líce. 

 

V tichosti plačem.

Ďakujem, že si existoval, že si vôbec bol.

Vrásky na čele – V srdci veľký bôľ. 

 

Každá svieca sa rozhorí a raz zhasne. 

Hľadím do vlastnej rozpísanej básne.

 

Chcem nájsť vo Veľkom voze tvoju hviezdu,

aby som v žiali pre bolesť vyhral každý boj

Navždy ostaneš môj otec – A ja navždy syn tvoj.

 

Slza sa nikdy nepremení na kameň.

Všetko netrvá večne.

Všetko  má svoj začiatok i koniec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Vládu znova zaskočila korona

Naozaj ministri nemali čas schváliť zákon poriadne?


Už ste čítali?