V čase hodiniek ukazujúci správny smer. Pane! Kde kráčať za poéziou? Keď básnik ostal sám? Iba tie slová a slova, teraz a znova. Ten prameň rieky srdca na stokrát, nič menej, nič viac pre dlane sviežich rán, pre tichý biely deň, ktorý ešte spí stále v nás.
Modlitba za noc, ktorá rozpráva
Tma zrezaná je svetlo ako sviečka a priestor hviezd, je ticho v galaxii vesmíru. Iba mesiac, ten starý pltník kráča nebom cez modré Benátky.