Gabriel Németh román Kvety v srdci / prvá kapitola / Nemocnica /

Autor: Gabo Németh | 25.9.2020 o 6:22 | (upravené 14.11.2020 o 16:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

Auto zaparkujem na parkovisku pred blokom, kde bývam. Uzamknem ho kľúčom a stiahnem stierače z okna. Ešte raz raz zrakom spočiniem na môjho miláčika na štyroch kolesách.  

srdce ako na dlanisrdce ako na dlani (www.google.sk)

   

Ťahá ho stoštyridsať koní a možno viac. Vykročím rezkým krokom vpred. Pozriem sa do poštovej schránky či mi niekto nepísal. Nikto.  Pristúpim k výťahu a zveziem sa na tretie poschodie do nášho bytu. Žijem v ňou pod spoločnou strechou so svojim manželom Braňom.

    Zhodím zo seba červené lodičky, na vešiak zavesím svoj červeno – žltý letný kabátik, vojdem do kuchyne a spravím si kávu. Pristúpim ku kávovarnej kanvici, nechá zavrieť vodu  na bod varu. Dovtedy do šálky pripravím kávu a zalejem ju.  Vezmem si zo stola cigarety a zapaľovač. Otvorím dvere na balkóne a nechám kuchyňu vetrám. S kávou a cigaretami v ruke idem na balkón, kde máme prútené stoličky a stôl. Sadnem si a s pôžitkom si vychutnávam poludňajšiu siestu. ....

   Po káve si zapálim cigaretu . Má rád takéto okamihy. káva v jednej ruke, vychutnávate ju dúšok po dúšku, cigareta v druhej  a vdychujem silu cigarety,, ktorá ma omamuje. a  vytvára vo mne akúsi pohodu. Hľadím na Petržalku, toto sídlisko mi prirástlo k srdcu. Tu som vyrastala, tu som sa rada vracala k rodičom, k priateľom, tu žijem a i žiť budem. Poniektorí by mohli povedať, že Petržalka je  betónová džungľa, ja sa však na ňu pozerám iným pohľadom. Milujem toto sídlisko.

     Petržalka po pri svojich vybudovaných blokov, kde ľudia žijú svoj život, má i zeleň, detské ihriská, kde mamičky chodia so svojimi deťmi na pieskovisko a hrajú sa s nimi, aby im na prechádzke skôr ubehol čas. V Petržalke, je veľa obchodov, obchodíkov, čo je veľká výhoda, aspoň,  sa nemusím teperiť za nákupmi autobusom na druhu časť Bratislavy.

  Most Apolo spája Petržalku s centrom Bratislavy..Výhľad z neho, respektíve z kaviarne, ktorá sa týči na moste a točí sa, je rozprávkový. A ešte na čosi som hrdá, na prístav pri Dunaji. Bratislava, jednoducho ostáva Bratislavou, krásnym podmanivým mestom.

    Vlastním auto, je to krásny červený mercedes najnovšieho typu.

   Rada na ňom jazdím. Treba k tomu povedať, som dobrá šoférka, dokonca dokážem  i správne zaparkovať, čo sa o niektorých ženách nedá povedať. Som blondína a sami viete, čo sa o nás hovorí, že nedokážeme otvoriť ani dvere na aute, nieto ešte jazdiť.

    Mňa sa to však netýka. Môj manžel Braňo, skôr ako som šla na vodičský kurz ma naučil základy šoférovania a tak som bola vo výhode. Rada šoférujem.  Nachádzam v jazde oddych, akýsi relax, ktorý potrebujem. Baví ma jednoducho svet na kolesách a to je podstatné. Braňo, je môj manžel, má dvadsaťdeväť  rokov.

     Pracuje vo firme Word Press, ktorá sa zaoberá výrobou reklám veľkých bilbordov.. V tomto biznise pracuje už tretí rok a celkom mu to vynáša. Jeho plat je viac než dobrý. Dokáže ma zabezpečiť, vyplatiť byt a ešte i dať na vkladnú knižku čosi na sporenie.

    Volám Klára, mám rovných tridsať. Pracujem ako primárka na detskom oddelení, a ani ja sa platovo nedám zahanbiť. Zarábam celkom solídne. A ako jedno z porekadiel vraví: babka k babce budou kapce. Takže obaja, jeden druhého dokážeme zabezpečiť. Stačí mať v rodine, lásku, porozumenie, nehu. Hlavne lásku.....Keď sa zastavím pri tomto slove zosmutnie: LÁSKA.

Trasiem sa, chce sa mi plakať. Nemôžem mať deti, aspoň zatiaľ. Chodím ku gynekológovi. Snažím sa  Spravím preto všetko, aby som bola tehotná, aby v našom byte zavládol detský džavot a krik. Deti sú božím darom, aké môže osud matke dať.

     Braňo, je momentálne na päťdňovom školení. Majú ho povýšiť na zástupcu podnikového riaditeľa. Takúto šancu si nedá ujsť. Chytí sa jej a nepustí ju z ruky. A má pravdu, i ja by som takto konala. Nie som karieristka, ale každé takéto povýšenie prináša viac peňazí do domu. Môžeme si dovoliť zahraničnú dovolenku, ísť niekam k moru a užívať si svet.  Svoju prácu nadovšetko milujem. Som predovšetkým primárka, až potom lekár..., ktorý pomáha liečiť deti. A asi preto som si vybrala atestáciu byť detskou lekárkou, pretože akosi podvedome cítila, že nebudem mať dieťa.

    Už v mladosti som mala ženské problémy. Často som prechladla, musela som brať antibiotiká a vôbec, trpela som hormonálnou poruchou.

Musela som užívať antikoncepciu, pretože bez nej som nemala menštruáciu. Neskôr mi zistili, že moja maternica nedokáže vynosiť dieťa. S Braňom sme sa pokúšali mať to najdrahšie, to večné slnko, ktorému sa vraví dieťa, ale dvakrát som potratila a to bol kameň úrazu, ktorý ma dodnes ťaží. Potom, čo vypijem kávu, šálku vložím do výlevky  a chcem ju umyť, keď v tom ktosi klope na dvere, skôr búcha ako zmyslov zbavený . Rýchlo vybehnem na chodbu, otvorím dvere a v nich stojí suseda.

- Dobrý deň, pani Klára, že ruším, ale náš syn Kamil dostal epileptický záchvat, volali sme záchranku, tá, ale akosi neprichádza. Máte auto, mysleli sme si, či by ste nám láskavo nepomohli. Samozrejme neostaneme nič dlžný. – suseda sa chveje, celá sa trasie. V jej očiach cítiť neskutočný strach. - Samozrejme, že pomôžem, nič mi nebude treba platiť, rada pomôžem –

   A to už beriem kľúče od auta, ktoré visia  na prívesku nad telefónom. So susedom ráznym krokom kráčame dolu schodmi pred blok na parkovisko.Otec malého Kamilka, ktorý má len štyri roky, ho drží v náručí a čaká nás. Moje auto – červený mercedes, najnovšieho typu otvorím kľúčmi . Suseda si sadne ku mne,  jej manžel skrčujúcim sa dieťaťom na zadné sedadlo. Zabuchnem za sebou dvere, môžeme ísť.

    Sústredím sa na cestu, srdce mi bije ako opreteky, nedá sa zastaviť, skľučuje ma strach a úzkosť. Len tam dôjsť, len tam dôjsť, vravím si, dôjsť tam, čo najskôr. Za pätnásť minút sme na mieste. Všetci sa náhlime do nemocnice. Prejdeme nemocničnou halou, vľavo, kde sa nachádza pohotovosť . Pomoc potrebujem, čím skôr,  čím skôr, aby nebolo neskoro.

     Šťastie, že v ordinácii, sedí za stolom mladý lekár, môže mať tak dvadsaťdeväť rokov a čosi píše. Zdravotná sestra, mu je otočená chrbtom a venuje sa svojej práci . Vletíme do ordinácie a otec Kamila iba stačí vysloviť.- Chlapec dostal epileptický  záchvat. – to ani lekárovi nemusí hovoriť.

Vidí a vie to veľmi dobre. Kamilkov otec, položí syna na nemocničný gauč a zdravotná sestra  Kamilkovi pichne apaurin. Kŕče ustupujú, napriek tomu lekár pristúpi k malému pacientovi a snaží Sa ho prebudiť k vedomiu, čo sa v danej chvíli i darí. S tým, že pacient sa prebudil z bezvedomia, je lekár spokojný. Zdravotná sestra pripraví infúzie a pomaly Kamilka odnášajú do nemocničnej izby.

- Chlapca si tu musíme nechať, aby si oddýchol.. Sami vidíte, že vášmu synovi je lepšie, kŕče sú na ústupe. –

- Viem, stále to tak bolo, keď dostal záchvat, vždy ostal v nemocnici. Ďakujeme za všetko. – lúčime sa, odchádzame z pohotovosti. Spadol nám veľký kameň zo srdca.  esta domov, je iná, napätie v aute necítiť, dokonca susedka sa i pousmeje a poďakuje sa mi.- Nemáte za, čo ďakovať. Sme predsa ľudia a susedia by si mali pomáhať.

   Tento raz sa usmejem ja a som rád, že všetko dobre dopadlo. Výťahom sa zvezieme na tretie poschodie. Vystúpim, susedia idú o poschodie vyššie.  Otvorím dvere, vojdem dnu, na chodbe si sadnem na taburetku. Som vyšťavená ako citrón. Unavená, dobitá, spotená a zničená. Siaham na dno svojich síl. Nedokážem vstať. Spamätávam sa, predsa vstanem, pozriem sa do zrkadla a poviem si.

    Čo by si za to dala, keby si mala také dieťa ako  je Kamilko. Odbíjajú ti, Klára, biologické hodiny. Minúta za minútou, sekunda za sekundou byť matkou, mať dieťa sa pomaly vytráca ako sen. Ja však budem snívať, snívať, aby sa všetko raz zmenilo na skutočnosť, aby som raz držala svoje dieťa v náručí a bola konečne matkou. Treba žiť, pevne dúfať a nevzdávať sa.

   To je tá sila, ktorá ma ženie vpred. Verím, že môj príbeh sa skončí šťastne a ja  budem môcť povedať som matka. Veď sny sú na to, aby sa splnili....... Hneď  ako prídem domov ma zaleje horúčava, potím sa a chytá ma akýsi nejaký nepokoj z toho, čo som zažila. Okúpem sa. Keď sa okúpem, dôkladne sa vytriem uterákom a nahá vojdem  do spálne. Natiahnem na seba nohavičky, podprsenku, tričko s krátkymi rukávmi a šortky zelenej farby. Musím si oddýchnuť, cítim to tak.

    Celé popoludnie ma unavilo, a nielen to, slúžila som dve denné a nočnú, ťahala som za kolegu, ktorý musel z osobných dôvodov odcestovať domov. Samozrejme, že som to zobrala.

Pracujem na detskom oddelení ako  primárka, avšak predovšetkým som lekárka, ktorá lieči malých bezbranných pacientov, pacientov, ktorí potrebujú moju, potrebujú našu pomoc.

     Hodím sa do postele a oddychujem so zatvorenými očami s tým, že sa mi nechce spať, ani nespím, len oddychujem. V tom nečakane zazvoní mobil, volá Braňo.

- Ahoj, láska, ako sa máš? –

- Dobre i zle. Pol na pol.... Dobre na to, že voláš a počujem tvoj hlas a zle, že som unavená..dopitá ako pes.

-  Volám ti kvôli tomu, že pozajtra som doma, už sa teším na teba. –

- Aj ja sa na teba teším. Ako bolo školenie. Vydarilo sa? –

-Áno, vydarilo sa. –

- To som rada. –

- Aj ja . – poviem.

- Braňo, ja radšej končím, idem spať, som uťahaná. –

. Oddýchni si, cukríček môj, . –

- Oddýchnem, lebo musím nevládzem. Tak ahoj.

- Ahoj, zlato. – a mobil zložím otočím sa a spím.

      Zobudím sa na dážď, ktorý klopíta na okennú rímsu. Otvorím okno, vonku napriek tomu, že prší, je dusne počasie, je to príjemný letný dáždik, ktorý osvieži. Keď vstanem, navečeriam sa. Včera som varila držkovú polievku,  sladkú kapustu s pečeným mäsom, ako prílohu mám knedle, ktoré som kúpila v Lidli, sú čerstvé, stačí ich iba zohriať v mikrorúre.

         Najedená a spokojná, vojdem do obývačky, chytím do ruky televízny ovládam a pozerám film.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: V nemocniciach je najviac pacientov od začiatku pandémie

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych vzoriek, antigénové 822.

Ak nezaberie semafor, na rade je lockdown, vraví pandemická komisia

Matovič chce, aby sa kritici testovania ospravedlnili.


Už ste čítali?